29. júl 2021
Na Slovensku
sa už 18 rokov nerealizoval projekt veterného parku. Potenciálni investori
narážali na množstvo problémov, pričom okrem legislatívneho
a administratívneho prostredia bola do veľkej miery pri projektoch
diskutovaná aj ochrana vtáctva pred kolíziami s veternými turbínami.
Absencia reálnych skúseností na Slovensku sa pretransformovala do mnohých
mýtov, ktoré často nebývajú pravdivé. Slovenská asociácia fotovolitckého
priemyslu a OZE (SAPI) preto na tému vplyvu veternej energetiky na vtáctvo
zorganizovala seminár, na ktorom sa o zahraničné skúsenosti podelili ornitológovia
Radim Kočvara a Andreas Traxler.
Zásah
do prirodzeného habitatu vtáctva a následné kolízie vtáctva s veternými turbínami
sú dôvodmi zvýšeného záujmu ochranárov či aktívnej verejnosti. SAPI sa preto
rozhodla slovenským ochranárom aj odborníkom priniesť zahraničné skúsenosti,
ktoré potvrdzujú, že pri dobre vypracovanom projekte je pre vtáctvo riziko
minimálne.
„Technológia vo
výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu.
Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili
rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné
elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za
posledné roky znížilo z 20% na 3-5%,“ približuje Lucia Palmanová,
koordinátorka SAPI pre politiku OZE.
Pri plánovaní nového
projektu veterných elektrární je z pohľadu ochrany vtáctva kľúčovým aspektom skúmanie
daného územia ornitológmi, pričom súčasným štandardným obdobím sú 1 až 2
roky. Takto máme možnosť zistiť, aké druhy sa v danej lokalite
vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých poveternostných podmienok
(obzvlášť v prípade netopierov). Podľa toho je možné vyhodnotiť
realizovateľnosť výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval
minimálne až nulové dopady na vtáctvo. V susednom Rakúsku sa napríklad
osvedčilo aj vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny
nechá časť pôdy ležať ladom.
Vtáctvo má oveľa
väčších nepriateľov ako turbíny
Z rád kritikov
sa často ozýva argument podložený fotografiami mŕtvych netopierov ležiacich pod
veternou turbínou. Veterné turbíny nepochybne predstavujú pre netopiere riziko.
Dnes už vieme na základe miestneho zisťovania aktivity netopierov, počasia
a rýchlosti vetra vypočítať, kedy je najväčšie riziko, že netopiere
budú v danej lokalite prelietavať. Vtedy je možné elektráreň napríklad vypnúť.
Každá ľudská činnosť vytvára dopad na životné prostredie. Veterné turbíny tak nie
sú výnimkou. „Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny
dopad, zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú sklenené plochy,
mačky, pesticídy či cestná doprava,“ hodnotí ornitológ Radim Kočvara,
ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární
v Českej republike.
Na Slovensku bude počet
turbín zanedbateľný
„Plánovaná
výstavba na Slovensku, ktorá počíta so zhruba 100 turbínami je oproti Rakúsku,
kde je v prevádzke cez 1400 veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy
turbín na prirodzený habitat vtáctva sú minimálne, na území Rakúska dokonca
ročne stúpa výskyt dravcov. Ak teda správne určíme lokalitu výstavby,
nemusíme sa obávať nárastu mortality vtáctva a netopierov. V Európe sú
zaužívané osvedčené postupy na minimalizáciu kolízií, ktoré na Slovensku stačí
len uplatniť,“ približuje skúsený ornitológ Andreas Traxler, ktorý
spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární
v Rakúsku.
Obnoviteľné zdroje
energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu, než tradičné
fosílne palivá. Slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre
čistú energetiku. Otázka teda dnes nestojí či budeme veterné parky stavať, ale
kde a ako. V tomto predpokladáme súčinnosť vlády s vedeckou obcou a mimovládnym
sektorom, aby výstavba predstavovala minimálny negatívny dopad na životné prostredie.
Zároveň však v SAPI dúfame, že výstavby nebudú zaťažované neprimeranou
kritikou, vyplývajúcou nie z reálnych hrozieb, ale z nevedomosti či zaujatosti.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk