Zahraničné ornitológovia o veterných elektrárňach: Pre vtáctvo nemusia byť turbíny takmer žiadna hrozba

SAPI
06. 08. 2021



TLAČOVÁ SPRÁVA

29. júl 2021

    

Na Slovensku sa už 18 rokov nerealizoval projekt veterného parku. Potenciálni investori narážali na množstvo problémov, pričom okrem legislatívneho a administratívneho prostredia bola do veľkej miery pri projektoch diskutovaná aj ochrana vtáctva pred kolíziami s veternými turbínami. Absencia reálnych skúseností na Slovensku sa pretransformovala do mnohých mýtov, ktoré často nebývajú pravdivé. Slovenská asociácia fotovolitckého priemyslu a OZE (SAPI) preto na tému vplyvu veternej energetiky na vtáctvo zorganizovala seminár, na ktorom sa o zahraničné skúsenosti podelili ornitológovia Radim Kočvara a Andreas Traxler.

 

Zásah do prirodzeného habitatu vtáctva a následné kolízie vtáctva s veternými turbínami sú dôvodmi zvýšeného záujmu ochranárov či aktívnej verejnosti. SAPI sa preto rozhodla slovenským ochranárom aj odborníkom priniesť zahraničné skúsenosti, ktoré potvrdzujú, že pri dobre vypracovanom projekte je pre vtáctvo riziko minimálne.  

„Technológia vo výstavbe veterných elektrární sa za posledné roky posunula významne dopredu. Výrazne sa predĺžila dĺžka tubusu, ako aj rozpätie rotorov. Zároveň sa však zväčšili rozostupy medzi jednotlivými turbínami. Takto nadizajnované veterné elektrárne uľahčujú vtákom prelet a znižujú riziko kolízií, ktoré sa za posledné roky znížilo z 20% na 3-5%,“ približuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.

 

Pri plánovaní nového projektu veterných elektrární je z pohľadu ochrany vtáctva kľúčovým aspektom skúmanie daného územia ornitológmi, pričom súčasným štandardným obdobím sú 1 až 2 roky. Takto máme možnosť zistiť, aké druhy sa v danej lokalite vyskytujú, v akej miere, v akom čase a za akých poveternostných podmienok (obzvlášť v prípade netopierov). Podľa toho je možné vyhodnotiť realizovateľnosť výstavby, prípadne nastaviť projekt tak, aby spôsoboval minimálne až nulové dopady na vtáctvo. V susednom Rakúsku sa napríklad osvedčilo aj vytváranie kompenzačných oblastí, kde sa na podporu miestnej fauny nechá časť pôdy ležať ladom.

 

Vtáctvo má oveľa väčších nepriateľov ako turbíny

Z rád kritikov sa často ozýva argument podložený fotografiami mŕtvych netopierov ležiacich pod veternou turbínou. Veterné turbíny nepochybne predstavujú pre netopiere riziko. Dnes už vieme na základe miestneho zisťovania aktivity netopierov, počasia a rýchlosti vetra vypočítať, kedy je najväčšie riziko, že netopiere budú v danej lokalite prelietavať. Vtedy je možné elektráreň napríklad vypnúť. Každá ľudská činnosť vytvára dopad na životné prostredie. Veterné turbíny tak nie sú výnimkou. Na mortalitu vtáctva majú veterné elektrárne minimálny dopad, zvlášť v porovnaní so škodami, ktoré spôsobujú sklenené plochy, mačky, pesticídy či cestná doprava, hodnotí ornitológ Radim Kočvara, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Českej republike.

  

Na Slovensku bude počet turbín zanedbateľný

„Plánovaná výstavba na Slovensku, ktorá počíta so zhruba 100 turbínami je oproti Rakúsku, kde je v prevádzke cez 1400 veterných elektrární, zanedbateľný počet. Vplyvy turbín na prirodzený habitat vtáctva sú minimálne, na území Rakúska dokonca ročne stúpa výskyt dravcov. Ak teda správne určíme lokalitu výstavby, nemusíme sa obávať nárastu mortality vtáctva a netopierov. V Európe sú zaužívané osvedčené postupy na minimalizáciu kolízií, ktoré na Slovensku stačí len uplatniť,“ približuje skúsený ornitológ Andreas Traxler, ktorý spolupracoval na dopadových štúdiách výstavby veterných elektrární v Rakúsku.

 

Obnoviteľné zdroje energie sú dokázateľne menej škodlivé pre človeka i prírodu, než tradičné fosílne palivá. Slovenská vláda naprieč ministerstvami avizuje podporu pre čistú energetiku. Otázka teda dnes nestojí či budeme veterné parky stavať, ale kde a ako. V tomto predpokladáme súčinnosť vlády s vedeckou obcou a mimovládnym sektorom, aby výstavba predstavovala minimálny negatívny dopad na životné prostredie. Zároveň však v SAPI dúfame, že výstavby nebudú zaťažované neprimeranou kritikou, vyplývajúcou nie z reálnych hrozieb, ale z nevedomosti či zaujatosti.

    

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Komentáre

Súvisiace

Od uhlia k biomase - Sme len na polceste k skutočne obnoviteľným zdrojom tepla

Dekarbonizácia v Európe dosiahne ďalší míľnik. V roku 2023 uzavrie Nórsko svoju poslednú uhoľnú baňu v Arktíde. Na Špicbergoch však okrem Nórov pôsobí aj ruská spoločnosť, ktorá s ťažbou plánuje naďalej pokračovať. Pozitívne trendy vnímať aj na Slovensku.

05. 10. 2021VIAC

 

Plynárom sa nepáči balíček Fit for 55

Blížiaci sa koniec éry využívania fosílnych palív vyvoláva dôležitú otázku o budúcnosti energetiky. Na jednej strane končia staré, znečisťujúce zdroje, no na strane druhej ešte siete ani legislatívy nie sú pripravené na väčší podiel a integráciu OZE. Dočasnou odpoveďou, zvlášť v krajinách ako Slovensko, má byť nízkouhlíkový zemný plyn.

17. 09. 2021VIAC

 

Výroba zelenej ocele môže významným spôsobom prispieť v boji proti klimatickej zmene

Kľúčom k jej výrobe je využívanie vodíka. Dôležité je, aby šlo o tzv. zelený vodík, teda vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie.

04. 09. 2021VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek