Vláda musí byť aktívnejšia pri plnení európskych cieľov v oblasti OZE

Ján Karaba

Juraj Vedej

SAPI
14. 05. 2021



Európska komisia plánuje v júli 2021 zverejniť revidovanú smernicu o obnoviteľnej energii z roku 2018. Na verejnosť sa dostal draft, ktorý naznačuje, že podiel obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 sa zvýši na 38-40 %. To by znamenalo, že podiel OZE na konečnej spotrebe sa za 10 rokov zvýši dvojnásobne.

 

Európska komisia vytvorila ešte v roku 2009, ako súčasť Európskej zelenej dohody (European Green Deal), smernicu o obnoviteľnej energii (RED), ktorá má dopomôcť k naplneniu klimatických záväzkov. Smernica určila cieľ 20 % podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Následne bola v roku 2018 revidovaná (REDII) s tým, že posunula nový cieľ na 32 % podielu OZE do roku 2030.

 

Ambicióznejšie ciele vytvárajú potrebu rýchlejšieho rozvoja OZE

Šéfka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen prezentovala ešte v septembri 2020  cieľ znížiť produkciu emisií CO2 o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990). Prezentovaný cieľ sa v apríli 2021 premietol aj do nového Klimatického zákona, za ktorý zahlasoval Európsky parlament. Keďže sú aktuálne ciele EÚ v oblasti ochrany klímy ambicióznejšie, než tomu bolo v roku 2018, Komisia plánuje v júli tohto roku zverejniť aj revidovanú smernicu o obnoviteľnej energii.

 

Portál Euractiv zverejnil správu o uniknutom drafte smernice, ktorý prezrádza, že obnoviteľné zdroje by mali do roku 2030 tvoriť až 40 % podiel na celkovej energetickej spotrebe. „Nie je prekvapením, že po Klimatickom zákone predpokladajúcom uhlíkovú neutralitu do roku 2050, prichádza na rad aj potreba vytýčenia ambicióznejších európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján Karaba. „Zvýšenie OZE na úkor tradičných fosílnych zdrojov priamo prispieva k znižovaniu emisnej záťaže, keďže sektor energetiky sa na celkovej produkcii emisií podieľa až na úrovni 75 %,“ upozorňuje Ján Karaba.

 

Na budúcu akceleráciu rozvoja a výstavby OZE môžu mať podľa Karabu vplyv aj neustále sa zvyšujúce ceny emisných povoleniek, ktoré v posledných týždňoch trhajú rekordy. Mnohé energetické spoločnosti po celej Európe reagujú na situáciu ukončením prevádzok elektrární a teplární na fosílne zdroje a presunom investícií do obnoviteľných zdrojov energie.

 

Neambiciózne Slovensko?

Ak by Európska komisia naozaj schválila a navýšila podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe na úroveň 38-40 %, bude aj Slovensko nútené zrevidovať cieľ 19,2 % podielu OZE, stanovený v Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP). Súčasný objem už nebude dostačujúci na dosiahnutie zvýšeného cieľa na úrovni EÚ. Podľa NECP je však už cieľ 19,2 % na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR a prípadný vyšší podiel OZE by mohol byť uskutočniteľný hlavne v sektore teplárenstva, kde vidí MH SR potenciál vo využívaní biomasy.

 

„Národný energetický a klimatický plán v súčasnej podobe vytvára dojem, že sa Slovensko hodlá v budúcnosti uspokojiť s dobudovaním 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a tak prispieť k čistejšej energetike. Jadro síce môže prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov pri uhlíkovej neutralite, v oblasti podielu OZE na konečnej spotrebe nám ale problémy nerieši. Slovenská vláda preto musí k rozvoju OZE pristúpiť podstatne aktívnejšie, než sme tomu boli svedkami doteraz,“ vyzýva riaditeľ SAPI.

 

SAPI vidí príležitosti na ďalší rozvoj OZE v posilňovaní flexibility siete, čo by umožnilo pripájať ďalší výkon nových obnoviteľných zdrojov v takej miere, ako určuje samotný NECP (600 MW slnečných a 500 MW veterných elektrární). Asociácia poukazuje aj na skutočnosť, že so zvyšujúcou sa cenou elektriny rastie záujem investorov o výstavbu nových zdrojov pripojených priamo do siete, ale aj lokálnych zdrojov, ktoré slúžia na pokrytie vlastnej spotreby odberateľov. Vláda SR by preto mala byť v plnení európskych cieľov aktívnejšia a mala by vytvoriť jasné a férové podmienky pre pôsobenie výrobcov OZE na trhu s energiami.

    

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Súvisiace

EÚ musí zvýšiť investície do sietí a skladovania elektriny, pomôže aj ekonomike

Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest.

11. 06. 2025VIAC

 

Zelené zdroje pokryli v EÚ takmer polovicu spotreby elektriny, Slovensko čelí žalobe za ich pomalé povoľovanie

Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov.

21. 02. 2025VIAC

 

Slovensko nezjednodušilo povoľovacie procesy pre OZE, hrozí mu žaloba EK

Meškajúce zjednodušenie povoľovacích procesov pre projekty OZE na Slovensku môže skončiť žalobou na Európskom súdnom dvore. Keďže Slovensko nedostatočne vysvetlilo meškanie zjednodušenia povoľovania v zmysle Smernice (EÚ) 2023/2413, oznámila Európska komisia spustenie tzv. infringementu voči Slovensku.

21. 02. 2025VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek