ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
Európska komisia
vytvorila ešte v roku 2009, ako súčasť Európskej zelenej dohody (European Green
Deal), smernicu o obnoviteľnej energii (RED), ktorá má dopomôcť k naplneniu
klimatických záväzkov. Smernica určila cieľ 20 % podielu obnoviteľných zdrojov
energie na celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Následne bola v roku
2018 revidovaná (REDII) s tým, že posunula nový cieľ na 32 % podielu OZE do
roku 2030.
Ambicióznejšie ciele vytvárajú potrebu rýchlejšieho rozvoja OZE
Šéfka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen prezentovala
ešte v septembri 2020 cieľ znížiť produkciu
emisií CO2 o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990). Prezentovaný cieľ sa
v apríli 2021 premietol aj do nového Klimatického zákona, za ktorý zahlasoval
Európsky parlament. Keďže sú aktuálne ciele EÚ v oblasti ochrany klímy
ambicióznejšie, než tomu bolo v roku 2018, Komisia plánuje v júli tohto roku
zverejniť aj revidovanú smernicu o obnoviteľnej energii.
Portál Euractiv zverejnil správu
o uniknutom drafte smernice, ktorý prezrádza, že obnoviteľné zdroje by mali
do roku 2030 tvoriť až 40 % podiel na celkovej energetickej spotrebe. „Nie
je prekvapením, že po Klimatickom zákone predpokladajúcom uhlíkovú neutralitu
do roku 2050, prichádza na rad aj potreba vytýčenia ambicióznejších európskych
cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján
Karaba. „Zvýšenie OZE na úkor tradičných fosílnych zdrojov priamo prispieva k
znižovaniu emisnej záťaže, keďže sektor energetiky sa na celkovej produkcii
emisií podieľa až na úrovni 75 %,“ upozorňuje Ján Karaba.
Na budúcu akceleráciu rozvoja a výstavby OZE môžu mať podľa
Karabu vplyv aj neustále sa zvyšujúce ceny emisných povoleniek, ktoré v
posledných týždňoch trhajú rekordy. Mnohé energetické spoločnosti po celej
Európe reagujú na situáciu ukončením prevádzok elektrární a teplární na fosílne
zdroje a presunom investícií do obnoviteľných zdrojov energie.
Neambiciózne Slovensko?
Ak by Európska komisia naozaj schválila a navýšila podiel
obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe na úroveň 38-40 %, bude
aj Slovensko nútené zrevidovať cieľ 19,2 % podielu OZE, stanovený v
Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP). Súčasný objem už nebude
dostačujúci na dosiahnutie zvýšeného cieľa na úrovni EÚ. Podľa NECP je však už
cieľ 19,2 % na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR a prípadný
vyšší podiel OZE by mohol byť uskutočniteľný hlavne v sektore teplárenstva, kde
vidí MH SR potenciál vo využívaní biomasy.
„Národný energetický a klimatický plán v súčasnej
podobe vytvára dojem, že sa Slovensko hodlá v budúcnosti uspokojiť s
dobudovaním 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a tak prispieť k
čistejšej energetike. Jadro síce môže prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov
pri uhlíkovej neutralite, v oblasti podielu OZE na konečnej spotrebe nám ale
problémy nerieši. Slovenská vláda preto musí k rozvoju OZE pristúpiť
podstatne aktívnejšie, než sme tomu boli svedkami doteraz,“ vyzýva
riaditeľ SAPI.
SAPI vidí príležitosti na ďalší rozvoj OZE
v posilňovaní flexibility siete, čo by umožnilo pripájať ďalší výkon
nových obnoviteľných zdrojov v takej miere, ako určuje samotný NECP (600 MW
slnečných a 500 MW veterných elektrární). Asociácia poukazuje aj na skutočnosť,
že so zvyšujúcou sa cenou elektriny rastie záujem investorov o výstavbu
nových zdrojov pripojených priamo do siete, ale aj lokálnych zdrojov, ktoré
slúžia na pokrytie vlastnej spotreby odberateľov. Vláda SR by preto mala byť v
plnení európskych cieľov aktívnejšia a mala by vytvoriť jasné
a férové podmienky pre pôsobenie výrobcov OZE na trhu s energiami.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest.
11. 06. 2025VIAC →
Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov.
21. 02. 2025VIAC →
Meškajúce zjednodušenie povoľovacích procesov pre projekty OZE na Slovensku môže skončiť žalobou na Európskom súdnom dvore. Keďže Slovensko nedostatočne vysvetlilo meškanie zjednodušenia povoľovania v zmysle Smernice (EÚ) 2023/2413, oznámila Európska komisia spustenie tzv. infringementu voči Slovensku.
21. 02. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek