Európska komisia
vytvorila ešte v roku 2009, ako súčasť Európskej zelenej dohody (European Green
Deal), smernicu o obnoviteľnej energii (RED), ktorá má dopomôcť k naplneniu
klimatických záväzkov. Smernica určila cieľ 20 % podielu obnoviteľných zdrojov
energie na celkovej energetickej spotrebe do roku 2020. Následne bola v roku
2018 revidovaná (REDII) s tým, že posunula nový cieľ na 32 % podielu OZE do
roku 2030.
Ambicióznejšie ciele vytvárajú potrebu rýchlejšieho rozvoja OZE
Šéfka Európskej komisie Ursula Von Der Leyen prezentovala
ešte v septembri 2020 cieľ znížiť produkciu
emisií CO2 o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990). Prezentovaný cieľ sa
v apríli 2021 premietol aj do nového Klimatického zákona, za ktorý zahlasoval
Európsky parlament. Keďže sú aktuálne ciele EÚ v oblasti ochrany klímy
ambicióznejšie, než tomu bolo v roku 2018, Komisia plánuje v júli tohto roku
zverejniť aj revidovanú smernicu o obnoviteľnej energii.
Portál Euractiv zverejnil správu
o uniknutom drafte smernice, ktorý prezrádza, že obnoviteľné zdroje by mali
do roku 2030 tvoriť až 40 % podiel na celkovej energetickej spotrebe. „Nie
je prekvapením, že po Klimatickom zákone predpokladajúcom uhlíkovú neutralitu
do roku 2050, prichádza na rad aj potreba vytýčenia ambicióznejších európskych
cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,“ hodnotí riaditeľ SAPI Ján
Karaba. „Zvýšenie OZE na úkor tradičných fosílnych zdrojov priamo prispieva k
znižovaniu emisnej záťaže, keďže sektor energetiky sa na celkovej produkcii
emisií podieľa až na úrovni 75 %,“ upozorňuje Ján Karaba.
Na budúcu akceleráciu rozvoja a výstavby OZE môžu mať podľa
Karabu vplyv aj neustále sa zvyšujúce ceny emisných povoleniek, ktoré v
posledných týždňoch trhajú rekordy. Mnohé energetické spoločnosti po celej
Európe reagujú na situáciu ukončením prevádzok elektrární a teplární na fosílne
zdroje a presunom investícií do obnoviteľných zdrojov energie.
Neambiciózne Slovensko?
Ak by Európska komisia naozaj schválila a navýšila podiel
obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe na úroveň 38-40 %, bude
aj Slovensko nútené zrevidovať cieľ 19,2 % podielu OZE, stanovený v
Národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP). Súčasný objem už nebude
dostačujúci na dosiahnutie zvýšeného cieľa na úrovni EÚ. Podľa NECP je však už
cieľ 19,2 % na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR a prípadný
vyšší podiel OZE by mohol byť uskutočniteľný hlavne v sektore teplárenstva, kde
vidí MH SR potenciál vo využívaní biomasy.
„Národný energetický a klimatický plán v súčasnej
podobe vytvára dojem, že sa Slovensko hodlá v budúcnosti uspokojiť s
dobudovaním 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a tak prispieť k
čistejšej energetike. Jadro síce môže prispieť k dosiahnutiu európskych cieľov
pri uhlíkovej neutralite, v oblasti podielu OZE na konečnej spotrebe nám ale
problémy nerieši. Slovenská vláda preto musí k rozvoju OZE pristúpiť
podstatne aktívnejšie, než sme tomu boli svedkami doteraz,“ vyzýva
riaditeľ SAPI.
SAPI vidí príležitosti na ďalší rozvoj OZE
v posilňovaní flexibility siete, čo by umožnilo pripájať ďalší výkon
nových obnoviteľných zdrojov v takej miere, ako určuje samotný NECP (600 MW
slnečných a 500 MW veterných elektrární). Asociácia poukazuje aj na skutočnosť,
že so zvyšujúcou sa cenou elektriny rastie záujem investorov o výstavbu
nových zdrojov pripojených priamo do siete, ale aj lokálnych zdrojov, ktoré
slúžia na pokrytie vlastnej spotreby odberateľov. Vláda SR by preto mala byť v
plnení európskych cieľov aktívnejšia a mala by vytvoriť jasné
a férové podmienky pre pôsobenie výrobcov OZE na trhu s energiami.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk