ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
V Bratislave, 29. októbra 2025
TLAČOVÁ SPRÁVA
Štát vytvoril chaos, malé OZE v domácnostiach by nemali byť zdanené
Slovenská
asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) upozorňuje, že chaos okolo novely
zákona o sociálnom poistení opäť ukazuje, ako nejednotná a nekoordinovaná je
slovenská energetická a daňová legislatíva. V uplynulých týždňoch verejnú
diskusiu zaplnili informácie, podľa ktorých bude každý majiteľ domácej
fotovoltiky musieť od roku 2026 platiť nové minimálne odvody do Sociálnej
poisťovne vo výške 131,34 eura mesačne. Podľa SAPI je však takéto tvrdenie
nepravdivé a zbytočne vyvoláva paniku, štát by však mal vydať jednoznačné
usmernenie.
Desiatky
tisíc domácností, ktoré vyrábajú vo vlastnej fotovoltike elektrinu a časť
z nej si uskladňujú vo virtuálnych batériách, sú už dva týždne
v právnej neistote. Novelou zákona
o sociálnom poistení, ktorá rozširuje definíciu samostatne zárobkovo činnej
osoby (SZČO), im mala vzniknúť od nového roka povinnosť platiť odvody do Sociálnej
poisťovne a aj dane. „Internet je plný rád, ako sa legálne vyhnúť odvodom,
od vypnutia dodávky do siete až po zakladanie fiktívnych zdieľaní. To všetko sú
zbytočné extrémy. Domácnosti, ktoré využívajú štandardnú
virtuálnu batériu, nemusia nič meniť ani sa báť. Nejde o zdaniteľný príjem,
preto neplatia ani dane, ani odvody,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI Ján
Karaba.
Domácnosti,
ktoré si elektrinu ukladajú do virtuálnej batérie nie sú v zmysle
energetickej legislatívy výrobcom, ale aktívnym odberateľom. Domácnosť takúto
elektrinu nepredáva, ale len dočasne dodáva do siete. To nie je podnikanie, ale
len technická forma zúčtovania vlastnej vyrobenej elektriny. „Vzhľadom na
to, že táto téma sa týka desiatok tisíc slovenských domácností, by som
očakával, že Finančná správa, rezort financií a ministerstvo práce vydajú
spoločný a jednoznačný výklad prijatého zákona,“ dodáva J. Karaba.
Kľúč je v zmluve s dodávateľom
To, či ide
o zdaniteľný príjem, závisí najmä od toho, ako má domácnosť uzatvorenú zmluvu
so svojím dodávateľom elektriny. Ak má zákazník komerčnú zmluvu na výkup
prebytkov – typickú pre staršie inštalácie s garantovanou výkupnou cenou – môže
ísť o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmu. Takýchto
domácností je však dnes minimum. „Takáto domácnosť si musí prepočítať, či
sa jej napokon viac neoplatí vzdať sa doplatku a elektrinu si len ukladať
do nejakej formy virtuálnej batérie pre vlastnú spotrebu,“ dodáva J.
Karaba.
Drvivá
väčšina Slovákov prebytočnú vyrobenú elektrinu ukladá práve do virtuálnej
batérie, alebo v rámci podobnej služby poskytovanej viacerými dodávateľmi
energií. V takomto prípade nejde o predaj, ale o službu, v ktorej si
domácnosť svoje kWh ukladá a neskôr ich čerpá, napríklad formou zníženia účtov
či kreditov. „Dôležité je samozrejme pozrieť sa na zmluvu
s poskytovateľom takejto služby, prípadne sa u neho telefonicky
informovať, či jeho forma poskytovanej služby nenapĺňa podmienky pre príjem
podľa zákona o sociálnom poistení. Predpokladám
však, že každý z poskytovateľov takejto služby pre ochranu svojich
zákazníkov pred povinnosťou platiť minimálne odvody, podmienky tejto služby
upraví,“ dodáva J. Karaba.
Nepotrebujete triky, len jasné pravidlá
Podľa SAPI
okrem individuálnych výrobcov elektriny z malých zdrojov zostáva aj veľký
otáznik pri aplikácii novely zákona o sociálnom poistení na tzv.
energetické komunity. V rámci nich môžu výrobcovia zdieľať elektrinu
s inými členmi komunity. „Energetické komunity sú model budúcnosti
čo sa týka využitia prebytkov vlastnej elektriny. Dnes ani my nemáme jasnú
odpoveď na to, či sa nové povinnosti vzťahujú aj na výrobcu, ktorý zdieľa
prebytky v rámci nej. Náš názor je, že by sa nemali, ale jasnú odpoveď by
mal dať autor novely, respektíve príslušné ministerstvá,“ upozorňuje J.
Karaba.
Podľa SAPI nie
je problém v samotnom nastavení definície modelov využitia prebytočnej
elektriny z vlastných zdrojov napríklad v energetickej legislatíve,
ale v jej chaotickom prepájaní s daňovými a sociálnymi zákonmi. Ak by si štát
lepšie koordinoval vlastné zákony, neprijímal ich v skrátenom konaní,
mohol by podľa SAPI vďaka pripomienkam od ľudí z praxe vopred
identifikovať takéto nejasnosti. „Zabránil by úplne oprávnenej panike
medzi desiatkami tisíc rodín, ktoré investovali do vlastného zdroja energie,
čím dokonca šetria štátnemu rozpočtu nemalé peniaze na energodotáciách,“
upozorňuje J. Karaba.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243
Predstavenie dvoch akceleračných zón, v ktorých pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS) plánuje pripraviť veterné parky, je pre Slovensko dobrá správa. Podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky by však mal štát rovnako pozitívny prístup aplikovať aj na projektové zámery veterných parkov súkromných investorov.
23. 10. 2025VIAC →
Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach.
17. 10. 2025VIAC →
Slovensko by podľa vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 megawattov (MW) veterných elektrární. Napriek tomu projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom. Celkovo tri projekty s výkonom 127 MW už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA).
25. 08. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek