Štát vytvoril chaos, malé OZE v domácnostiach by nemali byť zdanené

SAPI
29. 10. 2025



 

V Bratislave, 29. októbra 2025

TLAČOVÁ SPRÁVA

 

Štát vytvoril chaos, malé OZE v domácnostiach by nemali byť zdanené

Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) upozorňuje, že chaos okolo novely zákona o sociálnom poistení opäť ukazuje, ako nejednotná a nekoordinovaná je slovenská energetická a daňová legislatíva. V uplynulých týždňoch verejnú diskusiu zaplnili informácie, podľa ktorých bude každý majiteľ domácej fotovoltiky musieť od roku 2026 platiť nové minimálne odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 131,34 eura mesačne. Podľa SAPI je však takéto tvrdenie nepravdivé a zbytočne vyvoláva paniku, štát by však mal vydať jednoznačné usmernenie.

Desiatky tisíc domácností, ktoré vyrábajú vo vlastnej fotovoltike elektrinu a časť z nej si uskladňujú vo virtuálnych batériách, sú už dva týždne v právnej neistote.  Novelou zákona o sociálnom poistení, ktorá rozširuje definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), im mala vzniknúť od nového roka povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a aj dane. „Internet je plný rád, ako sa legálne vyhnúť odvodom, od vypnutia dodávky do siete až po zakladanie fiktívnych zdieľaní. To všetko sú zbytočné extrémy. Domácnosti, ktoré využívajú štandardnú virtuálnu batériu, nemusia nič meniť ani sa báť. Nejde o zdaniteľný príjem, preto neplatia ani dane, ani odvody,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Domácnosti, ktoré si elektrinu ukladajú do virtuálnej batérie nie sú v zmysle energetickej legislatívy výrobcom, ale aktívnym odberateľom. Domácnosť takúto elektrinu nepredáva, ale len dočasne dodáva do siete. To nie je podnikanie, ale len technická forma zúčtovania vlastnej vyrobenej elektriny. „Vzhľadom na to, že táto téma sa týka desiatok tisíc slovenských domácností, by som očakával, že Finančná správa, rezort financií a ministerstvo práce vydajú spoločný a jednoznačný výklad prijatého zákona,“  dodáva J. Karaba.

Kľúč je v zmluve s dodávateľom

To, či ide o zdaniteľný príjem, závisí najmä od toho, ako má domácnosť uzatvorenú zmluvu so svojím dodávateľom elektriny. Ak má zákazník komerčnú zmluvu na výkup prebytkov – typickú pre staršie inštalácie s garantovanou výkupnou cenou – môže ísť o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmu. Takýchto domácností je však dnes minimum. „Takáto domácnosť si musí prepočítať, či sa jej napokon viac neoplatí vzdať sa doplatku a elektrinu si len ukladať do nejakej formy virtuálnej batérie pre vlastnú spotrebu,“ dodáva J. Karaba.

Drvivá väčšina Slovákov prebytočnú vyrobenú elektrinu ukladá práve do virtuálnej batérie, alebo v rámci podobnej služby poskytovanej viacerými dodávateľmi energií. V takomto prípade nejde o predaj, ale o službu, v ktorej si domácnosť svoje kWh ukladá a neskôr ich čerpá, napríklad formou zníženia účtov či kreditov. „Dôležité je samozrejme pozrieť sa na zmluvu s poskytovateľom takejto služby, prípadne sa u neho telefonicky informovať, či jeho forma poskytovanej služby nenapĺňa podmienky pre príjem podľa zákona o sociálnom poistení.  Predpokladám však, že každý z poskytovateľov takejto služby pre ochranu svojich zákazníkov pred povinnosťou platiť minimálne odvody, podmienky tejto služby upraví,“ dodáva J. Karaba.

Nepotrebujete triky, len jasné pravidlá

Podľa SAPI okrem individuálnych výrobcov elektriny z malých zdrojov zostáva aj veľký otáznik pri aplikácii novely zákona o sociálnom poistení na tzv. energetické komunity. V rámci nich môžu výrobcovia zdieľať elektrinu s inými členmi komunity. „Energetické komunity sú model budúcnosti čo sa týka využitia prebytkov vlastnej elektriny. Dnes ani my nemáme jasnú odpoveď na to, či sa nové povinnosti vzťahujú aj na výrobcu, ktorý zdieľa prebytky v rámci nej. Náš názor je, že by sa nemali, ale jasnú odpoveď by mal dať autor novely, respektíve príslušné ministerstvá,“ upozorňuje J. Karaba.

Podľa SAPI nie je problém v samotnom nastavení definície modelov využitia prebytočnej elektriny z vlastných zdrojov napríklad v energetickej legislatíve, ale v jej chaotickom prepájaní s daňovými a sociálnymi zákonmi. Ak by si štát lepšie koordinoval vlastné zákony, neprijímal ich v skrátenom konaní, mohol by podľa SAPI vďaka pripomienkam od ľudí z praxe vopred identifikovať takéto nejasnosti. „Zabránil by úplne oprávnenej panike medzi desiatkami tisíc rodín, ktoré investovali do vlastného zdroja energie, čím dokonca šetria štátnemu rozpočtu nemalé peniaze na energodotáciách,“ upozorňuje J. Karaba.   

 

Kontakt pre médiá

Ján Karaba                                                                                           Peter Marčan

riaditeľ SAPI                                                                                          PR agentúra ReputationN

jan.karaba@sapi.sk                                                                           marcan@reputationn.sk

+421 902 287 397                                                                              +421 910 984 243

Súvisiace

Akceleračné zóny pre veterné elektrárne sú dobrá správa, bez súkromných investorov to však nepôjde

Predstavenie dvoch akceleračných zón, v ktorých pološtátna Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS) plánuje pripraviť veterné parky, je pre Slovensko dobrá správa. Podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky by však mal štát rovnako pozitívny prístup aplikovať aj na projektové zámery veterných parkov súkromných investorov.

23. 10. 2025VIAC

 

Nový zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel

Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie, ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach.

17. 10. 2025VIAC

 

Výstavba veterných elektrární opäť zamrzla, projekty už mesiace stoja v EIA procese

Slovensko by podľa vládou schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku 2030 v prevádzke 750 megawattov (MW) veterných elektrární. Napriek tomu projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom. Celkovo tri projekty s výkonom 127 MW už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA).

25. 08. 2025VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek