Solárna a veterná energia patria vo svete medzi najlacnejšie zdroje. Podľa Ministerstva hospodárstva SR sú ale pridrahé.

Juraj Vedej

SAPI
07. 01. 2020



TLAČOVÁ SPRÁVA

7. január 2020

   

Vláda schválila koncom roka Národný energetický a klimatický plán (NECP) do roku 2030. Stalo sa tak po rozsiahlom medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom svoje výhrady k plánu pripomienkovali asociácie, firmy aj jednotlivci. Napriek výraznej snahe a kritike odborníkov ale podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na domácej spotrebe ostal na úrovni len 19,2%, pričom Európska komisia Slovensku odporúčala navýšenie ambícií až na 24%. Ministerstvo naďalej argumentuje tým, že zvyšovanie podielu OZE je príliš drahé.

 

Ministerstvo hospodárstva SR v Národnom energetickom a klimatickom pláne uvádza, že investičná náročnosť zvyšovania podielu OZE na domácej spotrebe sa bude pohybovať vo výške 4,3 mld. EUR, pričom navýšenie na 20% by znamenalo zvýšenie investícií o ďalších 700 miliónov, teda na sumu 5 mld. EUR. „Výpočet MH SR vychádza z celkových odhadovaných investičných nákladov na jednotlivé druhy OZE, no ministerstvo neuviedlo v rámci plánu žiadnu metodiku, ako dospelo k celkovej sume,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „Práve zverejnenie metodiky výpočtu investičnej náročnosti bola jedna zo zásadných pripomienok SAPI v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorá bola dokonca aj akceptovaná. Do schválenej verzie NECP ju ale napriek tomu nepridali,“ dodáva Karaba.

 

Príliš drahé?

K sume prevyšujúcej 4 miliardy tak chýba analýza a metodika výpočtu, ktorá z celej hodnoty robí len obyčajné a trochu strašidelné číslo, ktoré v skutočnosti vôbec nehovorí o nákladoch, ktoré by mal znášať štát alebo verejnosť. Investície pôjdu totiž zo súkromných zdrojov súčasných či budúcich výrobcov energie (teplárne, elektrárne, samospotrebitelia). „Zároveň je potrebné si uvedomiť, že investičné náklady na OZE klesli za ostatných 10 rokov v prípade fotovoltiky o neuveriteľných 70% a očakáva sa ďalší pokles. Už teraz sú vietor a slnko najlacnejšie zdroje elektrickej energie“ zdôrazňuje Ján Karaba. „Vyzerá to teda tak, že Ministerstvo v NECP neurobilo skutočnú analýzu ekonomickej efektívnosti jednotlivých druhov OZE a vystačilo si s tvrdením, že už aj tak máme nízkoemisnú energetiku a OZE sú jednoducho drahé. Keď už ale hovoríme o nákladnosti, drahé bude skôr podporovanie teplárenstva, keďže do tohto sektora tečú a budú tiecť eurofondy aj podpora zo štátneho rozpočtu,“ dodáva riaditeľ SAPI.

 

Naďalej platí, že Slovensko by podľa Európskej komisie, SAPI, aj mnohých ďalších odborníkov, malo mať vyššie ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Práve OZE sú totiž jeden z najlacnejších spôsobov dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Ministerstvo hospodárstva v tomto kontexte často hovorí o jadrovej energetike, no ekonomickú efektívnosť vynaložených investícií už akosi nekomunikuje. 

 

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk

Komentáre

Súvisiace

Európske reformy trhu s elektrinou meškajú, Slovensko je jedno z mnohých previnilcov

Hoci bol európsky balík Čistá energia pre všetkých Európanov prijatý už v roku 2019, dodnes nebol plne implementovaný vo väčšine krajín EÚ. Až 21 krajín EÚ, vrátane Slovenska, je predmetom právnych konaní za nesplnenie týchto povinností.

03. 07. 2024VIAC

 

Vízia najsilnejšej frakcie Európskeho parlamentu - silnejšia ekonomika, slabšie environmentálne ciele

Dohoda zeleného rastu - taký symbolický názov by mohla podľa dokumentu s prioritami Európskej ľudovej strany niesť revidovaná Európska zelená dohoda. Konzervatívci navrhujú hlbšie zameranie sa na ekonomiku a energetickú bezpečnosť, argumentujúc, že súčasné prísne environmentálne regulácie môžu brzdiť hospodársky rast a konkurencieschopnosť na globálnom trhu.

03. 07. 2024VIAC

 

Zelená domácnostiam s novými podmienkami a ďalším odkladom

Ministerstvo hospodárstva SR predstavilo novú podobu projektu Zelená domácnostiam. Tú oproti predchádzajúcim plánom sprevádza hneď niekoľko zmien. V prvom rade sa mení prerozdelenie prostriedkov medzi jednotlivými krajmi, kde sa doteraz počítalo s alokáciou 50 miliónov eur pre Bratislavský kraj, ktorý nebol doteraz súčasťou projektu.

03. 07. 2024VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek