Sektor obnoviteľných zdrojov to na Slovensku nemá
ľahké. Nové zdroje prakticky nepribúdali dlhých 6 rokov a existujúcim výrobcom
kládol štát pod nohy polená vo forme komplikovanej administratívy, duplicitných
a zbytočných nariadení, či neprimeraných sankcií. Niet divu, že podiel
obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na domácej spotrebe na Slovensku
zaznamenával medziročné poklesy, kým trend v celej EÚ bol opačný.
Výrobcovia z OZE veria, že nová vláda dokáže vniesť do elektroenergetiky
transparentnosť a férové podmienky pre všetkých zainteresovaných, no mieru
ich optimizmu znižuje súčasné nebezpečné konanie Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ÚRSO).
ÚRSO zverejnil dňa 16. marca 2020 na svojom webovom sídle zoznam
104 výrobcov elektriny z OZE a VÚ KVET, ktorí sa odrazu dozvedeli, že im
niekedy v období od 1.1.2014 zaniklo právo na podporu doplatkom. Doplatok
tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich
znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo
dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia
schopnosť splácať úvery, či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky. V
dôsledku nepremysleného a krátkozrakého konania ÚRSO tak pravdepodobne prídu
zbytočne o prácu tisícky ľudí, ktorí vo výrobniach OZE buď priamo pracujú
alebo im dodávajú služby. Najhoršie sa toto konanie dotkne
poľnohospodárskych družstiev prevádzkujúcich bioplynové stanice, ktoré
využívajú výrobu a predaj podporovanej elektriny a tepla na preklenutie
sezónnych výkyvov a stabilizáciu ich podnikania. V situácii, keď u nás a v okolitých krajinách
vyčíňa ochorenie COVID-19, je toto asi posledná správa, ktorú by výrobcovia
potrebovali počuť.
Jednou z obetí súčasnej praktiky ÚRSO je napríklad aj známa
farma s agropenziónom v Ružindole, ktorá využíva odpadové teplo z
bioplynovej stanice na pestovanie poľnohospodárskych plodín, ktoré následne
dodáva do slovenských obchodov. Ďalším dotknutým výrobcom je wellness rezort
v Patinciach, ktorý prevádzkuje vlastnú kogeneračnú jednotku a ktorý
sa v roku 2014 dostal do dvojdňového omeškania s termínom úhrady
sociálneho poistenia. Z postupu ÚRSO určite nemá radosť ani prevádzkovateľ
teplárne v Snine, ktorý v roku 2009 investoval do technológie
spoluspaľovania biomasy.
Viac než 100 výrobcov, ktorí sa ocitli na zozname ÚRSO mali
mať v minulosti neuhradené dlhy voči Sociálnej poisťovni, čo je podľa zákona dôvod na zánik práva na
podporu. Podlžnosti voči Sociálnej poisťovni nie sú jediným dôvodom zániku
práva na podporu. Dôvodom podľa zákona o podpore OZE môže byť aj nedoplatok na
dani či zdravotnom poistení. Zverejnený zoznam sa však týchto dôvodov zániku
práva na podporu netýka, a nedá sa preto vylúčiť, že Úrad v najbližšom
období zverejní ďalšie zoznamy.
Likvidačné rozhodnutie ÚRSO
Zverejnenie zoznamu výrobcov vidí Slovenská asociácia
fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) problematické v dvoch
základných rovinách. V prvom rade zverejňuje ÚRSO takýto zoznam prvýkrát po
6 rokoch, od kedy je účinné predmetné ustanovenie v zákone (§ 3b ods. 5
písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z.), na základe ktorého má zaniknúť právo na
podporu doplatkom pre zariadenie toho výrobcu elektriny, ktorý neuhradil daňový
nedoplatok alebo dlh na sociálnom alebo zdravotnom poistení. ÚRSO mal podľa
zákona zverejňovať a aktualizovať takýto zoznam pravidelne, čo však
nevykonával, a to z dôvodu, že toto ustanovenie zákona sa celý čas
uplatňovalo len pri cenových konaniach o vydaní rozhodnutia o garantovanej
cene, kedy výrobcovia museli doložiť potvrdenie o neexistencii daných
nedoplatkov. ÚRSO teraz uplatňuje predmetné ustanovenie zákona úplne inak ako
predtým a skúma všetky nedoplatky, ktoré vznikli výrobcom v minulosti. Neberie
pritom ohľad na to, že tieto nedoplatky už boli uhradené. Takýto postup
neuplatňuje žiadny iný štátny orgán na území SR.
Na zozname sa tak ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na
doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil,
že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu
zanikol,“ približuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI. „Paradoxné je, že na
zozname zverejnenom dňa 16. marca 2020 sa objavili aj tí výrobcovia, ktorí mali
pochybiť práve v období, kedy ich úrad podľa vlastného oznámenia
nezaevidoval,“ zdôrazňuje Karaba a upozorňuje, že „ÚRSO vydával výrobcom
aj v priebehu rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by nemohli byť
vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii
nedoplatkov.“
Druhou rovinou je neprimeraná a likvidačná výška
sankcie, proti ktorej sa výrobcovia nemajú možnosť brániť. Odobratie podpory im
bolo totiž oznámené bez predchádzajúcich upozornení a spôsobom, proti ktorému
sa nemôžu odvolať. Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na 9 a viac
rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže
podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov EUR. Dôsledkom nečakaného odobratia
podpory, ktorá bola výrobcom garantovaná na 15 rokov, bude zánik tisícok
pracovných miest a ďalší nezmyselný a bezúčelný pokles podielu OZE na
domácej spotrebe. „Slovensko si týmto krokom strieľa do vlastnej nohy
a namiesto snahy o zlepšenie spôsobu využívania obnoviteľných zdrojov
energie likvidujeme existujúcich výrobcov a ich pracovnú silu,“ komentuje
Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
SAPI sa obrátilo na nového ministra hospodárstva
SAPI hovorí o likvidačnom využití ustanovení zákona o
podpore OZE a nerozumie aktuálnemu postupu ÚRSO, ktorý v čase začínajúcej
hospodárskej krízy svojím oznamom výrobcov posiela rovno do bankrotu.
O situácií už SAPI oficiálnym listom informovala ministra hospodárstva
Richarda Sulíka a verí, že nový minister a predseda strany
s veľmi solídnym environmentálnym programom zasiahne v prospech
poškodených výrobcov. V liste asociácia ministrovi navrhla, aby formou
nariadenia pozastavil konanie úradu v súvislosti so zánikom práva na
doplatok a inicioval zmenu legislatívy, ktorou sa zamedzí uplatňovanie
likvidačných sankcií na výrobcov elektriny z dôvodov, pre ktoré žiadni iní
podnikatelia neprichádzajú o svoje živobytie.
„Výrobcovia sú z oznamu ÚRSO v ťažkom šoku. O to viac, že
v mnohých prípadoch bolo dlžné poistné len vo výške niekoľkých stoviek
EUR, prípadne v omeškaní len niekoľko týždňov. Či už to bolo kvôli dočasnej
podnikateľskej situácii, alebo len z dôvodu administratívnej chyby, výrobcovia nedoplatok
uhradili a považovali celú vec za
vybavenú, Mnohí si dnes už ani nepamätali, že mali vôbec niekedy dlh na
poistnom,“ vysvetľuje riaditeľ SAPI. Deň 16. marec 2020 sa môže zapísať do
histórie ako ďalší z čiernych dní slovenskej obnoviteľnej energetiky.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk