22. december 2021
Cena plynu
atakuje historické maximá a analytici upozorňujú, že odstavením plynovodu Jamal
hrozia Európe odstávky dodávok plynu až blackouty. Otázkou najbližších dní budú
dôsledky pre Slovensko, ktoré je, podobne ako Poľsko, tranzitnou krajinou pre
ruský plyn a, čo je horšie, je druhá najviac plynofikovaná krajina
v Európskej únii. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE
(SAPI) upozorňuje, že kríze mohla Európa predísť rýchlejším prechodom na
obnoviteľné zdroje a znížením závislosti od dodávok ruského plynu, ale aj
tým, že by Nemecko nezačalo predčasne odstavovať svoje jadrové elektrárne.
O zemnom plyne
sa v energetike a teplárenstve dnes hovorí predovšetkým ako o tranzitívnom
palive. Na úrovni EÚ dokonca prebiehajú snahy niektorých krajín, vrátane
Slovenska, o zaradenie plynu medzi udržateľné zdroje. Zemný plyn je však fosílne
palivo a jeho zásoby sú obmedzené. Pri ťažbe a preprave plynu navyše
dochádza k pomerne veľkým únikom metánu, ktorý je pre klímu horší ako CO2.
Ak aj zemný plyn je nízkouhlíkové palivo, uniknutý metán túto pozitívnu
vlastnosť prakticky úplne neguje.
Proti zemnému plynu
však hovoria aj ekonomické a geopolitické aspekty. Väčšina zemného plynu
do Európskej únie tečie z Ruskej federácie. Už teraz je cena zemného
plynu ďaleko nad akýmikoľvek historickými maximami a očakávaná
eskalácia už napätých vzťahov medzi Ruskom a NATO môže vyústiť do ďalšieho
obmedzovania dodávok. Nie je preto vôbec vylúčené, že budú v najbližších
dňoch padať ďalšie cenové rekordy. Európske krajiny o tejto hrozbe vedia
dlhodobo a jednej kríze už v roku 2009 aj čelili, no napriek tomu
doteraz mnohé z nich, vrátane Slovenska, neprejavili výraznejšie snahy
obmedziť závislosť na zemnom plyne.
„V plnej
miere sa potvrdzuje predpoklad, na ktorý SAPI roky upozorňuje - ceny energií boli
dlhodobo podhodnotené. Budúci rok očakávam ich niekoľkonásobné navýšenie,
čo so sebou prinesie aj hospodárske škody. Mnohé subjekty totiž nebudú
schopné dostatočne rýchlo zareagovať. Najviac sa obávam o verejný sektor,
ktorý s prudkým nárastom cien pri rozpočtovaní nepočítal,“ vysvetľuje
riaditeľ asociácie Ján Karaba. „Skokový nárast cien bude jasný
a neprehliadnuteľný signál pre organizácie aj domácnosti, aby začali
vyrábať vlastnú energiu z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Predstavujú
najlacnejšie riešenie, ktoré je prakticky nezávislé od vývoja cien komodít na
svetových trhoch,“ pripomína Karaba.
Výzva na ukončenie
spaľovania zemného plynu v kotloch
Medzinárodná
energetická agentúra (IEA) nedávno vyzvala Európsku komisiu na ukončenie
spaľovania zemného plynu v kotloch. Ak chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú
neutralitu do roku 2050, nemôže si teraz podľa IEA dovoliť podporovať plynové
spaľovacie zariadenia, ktoré budú v prevádzke minimálne ďalších 20
rokov. V sektore vykurovania pritom už v súčasnosti existuje dostupná
a plnohodnotná alternatíva, ktorá navyše nie je závislá od nerastných surovín. „Tepelné
čerpadlá predstavujú skvelú alternatívu k plynovým kotlom. Sú ideálne pre
podlahové vykurovanie a nízkoteplotné radiátory. Zabezpečujú vykurovanie a ohrev vody, no
dokážu aj chladiť, čo je pri každoročne rastúcich teplotách obrovské pozitívum.
Moderné technológie zabezpečujú ich dostatočný výkon až do -25 °C. Teplo
získavajú z okolitého prostredia a
nie sú závislé od dodávok plynu, či iných palív,“ vysvetľuje Ing.
Martin Hanic, odborník na tepelné čerpadlá Mitsubishi Electric. Tepelné
čerpadlá sú kombinovateľné aj s inými obnoviteľnými zdrojmi, ako napríklad
fotovoltika. Pri nových a obnovených budovách tak už môžeme hovoriť aj
o úplnej energetickej samostatnosti, keďže dokážu vyrábať teplo
a energiu za minimálne prevádzkové náklady, bez ohľadu na rastúce trhové
ceny a problematické dodávky zemného plynu, či dokonca energií.
Najjednoduchšia a
najrýchlejšia bude transformácia domácností
Slovensko závislosť
od ruského plynu v najbližších desaťročiach výrazne znižovať neplánuje. V rámci
Plánu obnovy a odolnosti chce vláda podporiť rekonštrukciu 30 000
rodinných domov, pričom plán počíta predovšetkým s inštaláciou plynových
kotlov. „Napriek, na prvý pohľad veľkému objemu finančných prostriedkov, sú
viaceré komponenty plánu obnovy podhodnotené a kompetentní musia hľadať
kompromisy, ktoré nie sú vždy ideálnym riešením. V prípade možnosti
inštalácie plynových kotlov v rámci obnovy rodinných domov je však na
mieste otázka, či nie je menej v skutočnosti viac. Plyn je, nepochybne, pre
Slovensko nevyhnutný pri procese transformácie na zelenú energetiku, no domácnosti
vedia prejsť na obnoviteľné zdroje pomerne jednoducho. Zelená domácnostiam
II funguje výborne, no nesmieme zabúdať na staré domy, ktoré sa podieľajú na
emisiách relatívne veľkou mierou. Zrenovovaných 30 tisíc rodinných domov je
naozaj pekné číslo, no ak tu nepodporíme väčšie zapojenie obnoviteľných
zdrojov, môže ísť na našej ceste smerom k uhlíkovej neutralite
v oblasti bývania o krok späť,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk