V Bratislave 17. októbra
2025
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Nový
zákon o EIA ide proti vetru, pocíti to priemysel
Novela
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) prináša nové bariéry
pre výstavbu veterných elektrární na Slovensku. Slovenská asociácia udržateľnej
energetiky (SAPI) varuje, že štát tak brzdí rozvoj lacnej zelenej energie,
ktorá by inak mohla pomôcť znižovať ceny elektriny pre domácnosti aj priemysel
a udržať pracovné miesta v energeticky náročných odvetviach.
Novela Zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorú minulý týždeň podpísal
prezident Peter Pellegrini, zavádza ďalšie bariéry pre výstavbu veterných
elektrární na Slovensku. Projekty veterných elektrární budú musieť po novom v rámci
posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložiť aj stanoviská, ktoré
v rámci EIA štát od iných typov elektrární - ako sú uhoľné, paroplynové,
či jadrové - nevyžaduje. „Na Slovensku po prijatí novely zákona
o EIA ľahšie postavíte uhoľnú elektráreň ako veternú. Štát tým vlastne
investorom povedal, že preferuje menej ekologické zdroje, navyše vyrábajúce aj
drahšiu elektrinu,“ upozorňuje Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI. Novela
Zákona o EIA po jej podpise prezidentom nadobudne účinnosť už 1. novembra.
SAPI vidí
jeden z ďalších problémov novely aj v tom, že zákon pri týchto pre
veterné elektrárne špecifických požiadavkách neurčuje, čo presne majú tieto stanoviská
vyhodnocovať. Jedným z nich je „stanovisko k stabilite cien“ od Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví, druhým zase stanovisko Slovenskej
elektrizačnej prenosovej sústavy. „Čo presne toto stanovisko posudzuje a
prečo takéto stanovisko nemusia predložiť zdroje vyrábajúce drahšiu elektrinu? Navyše
nikto počas skráteného legislatívneho procesu nevysvetlil, ako súvisí cena
elektriny s procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“vysvetľuje
J. Lacko.
Vláda touto
novelou podľa SAPI opätovne zhoršuje výhľad na možnú budúcu stabilizáciu, alebo
prípadné zlacňovanie elektriny nielen pre domácnosti, ale aj priemysel. Nielen krajiny EÚ,
ale aj Čína a India dnes stavajú veterné elektrárne nielen pre ich ekologický prínos,
ale aj pre nízku cenu nimi vyrobenej elektriny, či rýchlosť výstavby. „Slovenský
priemysel stráca aj kvôli vysokým nákladom na energie konkurencieschopnosť. Čoraz
častejšie počuť o zatváraní prevádzok a prepúšťaní ľudí. Bez výstavby
zdrojov lacnej energie, kam patria aj veterné elektrárne, to môže byť ešte
častejšie,“ upozorňuje J. Lacko. Podľa posledných údajov
Eurostatu zaplatili priemyselní
odberatelia s ročnou spotrebou nad 150 gigawatthodín na Slovensku 183 eur/megawatthodinu
(MWh), kým priemer v krajinách EÚ bol 140 eur/MWh.
Počas
nedávnej návštevy v Estónsku prezident Peter Pellegrini hovoril
o ambíciách Slovenska získať investície v rámci priemyslu budúcnosti
– teda
dátových gigafabrík
využívaných pre umelú inteligenciu (AI). Na ich výstavbu vyčlenila EÚ 20
miliárd eur. Práve tieto investície priemyslu budúcnosti potrebujú veľké objemy
cenovo dostupnej a čistej energie. „Slovensko nebude mať už
v roku 2035 dosť vlastnej elektriny, a po roku 2040 počíta aj ÚRSO so
zatváraním jadrovej elektrárne V2. Investori z oblasti dátových centier nebudú
čakať 25 rokov na výstavbu nového jadrového zdroja,“ upozorňuje J. Lacko.
Novela
zákona o EIA prichádza v situácii, kedy je na Slovensku aj napriek záujmu
investorov o budovanie nových veterných parkov stále v prevádzke len päť
veterných elektrární s výkonom 3 MW. Tie boli navyše postavené pred viac
ako 20-timi rokmi. V roku 2022 vláda ohlásila zjednodušovanie podmienok výstavby
aj pre veternú energetiku, no opak toho je prijatá novela zákona o EIA. Rozvoj
výroby zelenej energie je pritom kľúčový nielen pre znižovanie závislosti od
dovozu plynu zo zahraničia či vytvorenie tlaku na znižovanie cien elektriny na
trhu, ale aj zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska pre priemyselnú výrobu.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243
Členská zóna
