Hlučnosť veterných turbín je jeden z najväčších mýtov

Ján Karaba

Juraj Vedej

SAPI
03. 06. 2021



TLAČOVÁ SPRÁVA

3. jún 2021

  

Hlučnosť veterných turbín je jeden z najväčších mýtov

 

Slovenská vláda sa do roku 2030 zaviazala vybudovať 500 MW nových veterných elektrární. Po 17 rokoch tak má Slovensko možnosť sa opäť zaradiť k vyspelým západným krajinám, v ktorých je veterná energetika stálou súčasťou energetického mixu. Okrem vhodných podmienok pre rozvoj, ktoré bude musieť vytvoriť Vláda SR však bude budúcnosť veternej energetiky na Slovensku závisieť aj od verejnej mienky. Veterné turbíny sú opradené mnohými mýtmi, no podľa Slovenskej asociácie fotovolitckého priemyslu a OZE (SAPI) neexistuje absolútne žiadny dôvod na obavy, že by mali turbíny negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov, či životné prostredie.

 Základným predpokladom pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku je vytvorenie priaznivého legislatívneho prostredia. Rovnako dôležitý však bude aj postoj obyvateľov v lokalitách, ktoré majú priaznivé poveternostné podmienky (aktuálne štúdie hovoria predovšetkým o Nitrianskom a Trnavskom kraji). „Veterné elektrárne na Slovensku spočítame na prstoch jednej ruky, nehovoriac o tom, že posledná bola do prevádzky uvedená pred 17 rokmi. Je pochopiteľné, ak má verejnosť z výstavby nových veterných elektrární obavy. Ľudia na Slovensku nemajú s veternými elektrárňami osobné skúsenosti a ak sa človek o zelenú energetiku nezaujíma, nemá sa ani ako dozvedieť informácie potrebné pre vytvorenie názoru založeného na faktoch. Investori tak v praxi čelia skupinkám aktivistov, ktorých negatívne postoje k veterným turbínam sú často založené na emóciách,“ vysvetľuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.  

 

Hlučnosť a vzdialenosť od ľudských obydlí

Argumentácia aktivistov a odporcov veterných elektrární sa často opiera o rušivú hlučnosť turbín. Ide pravdepodobne o najväčší mýtus v zelenej energetike. Každá budúca elektráreň musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom, pri ktorom odborná komisia hodnotí aj vplyv na človeka a životné prostredie. Jedným z posudzovaných aspektov je práve hlučnosť, kde výsledná akustická štúdia zhodnotí, či bude elektráreň spĺňať platné hygienické limity hluku. Podľa predpisu Ministerstva zdravotníctva SR je prípustná hodnota hluku veternej elektrárne stanovená na 50 dB cez deň a 45 dB v noci, pričom sa do úvahy berie aj okolitá hladina hluku, ku ktorej by sa zvuk elektrárne primiešal.

 Okrem zdravotných dopadov sa v štádiu skúmania dopadov novej výstavby zohľadňuje aj takzvaná rušivosť teda to, či zvuk turbíny dosahuje hladinu, ktorá môže pôsobiť pre niektorých obyvateľov rušivo a pocitovo tak znižovať ich kvalitu života. „V prípade vnímania hluku z veternej turbíny je dôležitá odstupová vzdialenosť od okolitých sídiel, pričom sa normy v rámci EÚ líšia. Vzhľadom na hygienické normy a hlučnosť turbíny sa vzdialenosť môže pohybovať v rozmedzí 500 až 1000m,“ približuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.  „Moderná turbína s výkonom 6 MW vytvára vo vzdialenosti niekoľko sto metrov hluk nižší, než pripúšťajú hygienické normy.  Pri väčšom množstve turbín v jednej lokalite sa hlasitosť dodatočne zvyšuje len o pár decibelov, pričom intenzita hluku rýchlo klesá už pri malých vzdialenostiach,“ dodáva Karaba.


Subjektívne vnímanie hluku

V rámci širšej štúdie[1] skúmali odborníci v susednom Rakúsku aj postoj dotknutého obyvateľstva k veterným turbínam. „Ľudia, ktorí s výstavbou súhlasili a na projekte aj participovali, nevnímali zvuk veterných turbín negatívne. Naopak tí, ktorí sa s projektom nestotožnili, vnímali zvuk ako rušivý. Na vnímanie zvuku turbín má teda vplyv aj naša psychika a náš postoj k výstavbe ovplyvňuje to, ako zvuk vnímame. Napríklad hluk dopravy berieme ako bežnú súčasť našich životov. Podľa tabuľkových hodnôt pritom pôsobí omnoho rušivejšie, než zvuk veterných turbín,“ pripomína Lucia Palmanová. „Ako sa k budúcim stavebným projektom veterných parkov postavia Slováci ukáže až čas. V SAPI bude pre nás v tomto smere kľúčové, aby medzi investorom a komunitami obyvateľov prebiehala diskusia a obojstranný záujem riešiť projekt spoločne,“ uzatvára koordinátorka SAPI pre politiku OZE.  

    

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk



[1] Kamp a Berg, Health effects related to wind turbine sound, 2020

Komentáre

Súvisiace

Tesla akceptuje Bitcoin ak sa na ťažbu budú využívať OZE

Elon Musk sa v nedeľu (13.6.2021) nechal počuť, že Tesla obnoví transakcie s bitcoinmi, keď ťažiari, ktorí overujú transakcie, budú viac využívať obnoviteľné zdroje energie. Ešte v máji pritom vyhlásil, že Tesla Bitcoin nebude prijímať, kvôli množstvu energie minutej pri ťažbe a dopadom na životné prostredie.

16. 06. 2021VIAC

 

Krajiny G7 investovali viac do fosílnych palív ako do OZE

Nová analýza zhotovená charitatívnou organizáciou Tearfund, think-tankom Overseas Development Institute (ODI) a Medzinárodným inštitútom pre udržateľný rozvoj, naznačuje, že krajiny skupiny G7 investovali od vypuknutia pandémie koronavírusu do fosílnych palív o niekoľko miliárd dolárov viac, než do obnoviteľných zdrojov energie.

07. 06. 2021VIAC

 

Komisia plánuje zlepšiť podmienky pre rozvoj geotermálnej energie

Geotermálna energia je obnoviteľný zdroj s veľkým potenciálom. V súčasnej dobe si však vyžaduje silnú podporu a to nie len po legislatívnej a administratívnej stránke, ale aj po finančnej. EÚ s geotermálnou energiou však podľa uniknutého dokumentu ráta v sektore vykurovania a chladenia a pripravuje dva návrhy, ktorých cieľom je znížiť rizikovosť investícií, čo môže viesť aj k zníženiu pomerne vysokých výrobných nákladov geotermálnej energie.

07. 06. 2021VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek