Hlučnosť veterných turbín je jeden z najväčších mýtov

Ján Karaba

Juraj Vedej

SAPI
03. 06. 2021



TLAČOVÁ SPRÁVA

3. jún 2021

  

Hlučnosť veterných turbín je jeden z najväčších mýtov

 

Slovenská vláda sa do roku 2030 zaviazala vybudovať 500 MW nových veterných elektrární. Po 17 rokoch tak má Slovensko možnosť sa opäť zaradiť k vyspelým západným krajinám, v ktorých je veterná energetika stálou súčasťou energetického mixu. Okrem vhodných podmienok pre rozvoj, ktoré bude musieť vytvoriť Vláda SR však bude budúcnosť veternej energetiky na Slovensku závisieť aj od verejnej mienky. Veterné turbíny sú opradené mnohými mýtmi, no podľa Slovenskej asociácie fotovolitckého priemyslu a OZE (SAPI) neexistuje absolútne žiadny dôvod na obavy, že by mali turbíny negatívny vplyv na kvalitu života obyvateľov, či životné prostredie.

 Základným predpokladom pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku je vytvorenie priaznivého legislatívneho prostredia. Rovnako dôležitý však bude aj postoj obyvateľov v lokalitách, ktoré majú priaznivé poveternostné podmienky (aktuálne štúdie hovoria predovšetkým o Nitrianskom a Trnavskom kraji). „Veterné elektrárne na Slovensku spočítame na prstoch jednej ruky, nehovoriac o tom, že posledná bola do prevádzky uvedená pred 17 rokmi. Je pochopiteľné, ak má verejnosť z výstavby nových veterných elektrární obavy. Ľudia na Slovensku nemajú s veternými elektrárňami osobné skúsenosti a ak sa človek o zelenú energetiku nezaujíma, nemá sa ani ako dozvedieť informácie potrebné pre vytvorenie názoru založeného na faktoch. Investori tak v praxi čelia skupinkám aktivistov, ktorých negatívne postoje k veterným turbínam sú často založené na emóciách,“ vysvetľuje Lucia Palmanová, koordinátorka SAPI pre politiku OZE.  

 

Hlučnosť a vzdialenosť od ľudských obydlí

Argumentácia aktivistov a odporcov veterných elektrární sa často opiera o rušivú hlučnosť turbín. Ide pravdepodobne o najväčší mýtus v zelenej energetike. Každá budúca elektráreň musí prejsť prísnym schvaľovacím procesom, pri ktorom odborná komisia hodnotí aj vplyv na človeka a životné prostredie. Jedným z posudzovaných aspektov je práve hlučnosť, kde výsledná akustická štúdia zhodnotí, či bude elektráreň spĺňať platné hygienické limity hluku. Podľa predpisu Ministerstva zdravotníctva SR je prípustná hodnota hluku veternej elektrárne stanovená na 50 dB cez deň a 45 dB v noci, pričom sa do úvahy berie aj okolitá hladina hluku, ku ktorej by sa zvuk elektrárne primiešal.

 Okrem zdravotných dopadov sa v štádiu skúmania dopadov novej výstavby zohľadňuje aj takzvaná rušivosť teda to, či zvuk turbíny dosahuje hladinu, ktorá môže pôsobiť pre niektorých obyvateľov rušivo a pocitovo tak znižovať ich kvalitu života. „V prípade vnímania hluku z veternej turbíny je dôležitá odstupová vzdialenosť od okolitých sídiel, pričom sa normy v rámci EÚ líšia. Vzhľadom na hygienické normy a hlučnosť turbíny sa vzdialenosť môže pohybovať v rozmedzí 500 až 1000m,“ približuje riaditeľ SAPI Ján Karaba.  „Moderná turbína s výkonom 6 MW vytvára vo vzdialenosti niekoľko sto metrov hluk nižší, než pripúšťajú hygienické normy.  Pri väčšom množstve turbín v jednej lokalite sa hlasitosť dodatočne zvyšuje len o pár decibelov, pričom intenzita hluku rýchlo klesá už pri malých vzdialenostiach,“ dodáva Karaba.


Subjektívne vnímanie hluku

V rámci širšej štúdie[1] skúmali odborníci v susednom Rakúsku aj postoj dotknutého obyvateľstva k veterným turbínam. „Ľudia, ktorí s výstavbou súhlasili a na projekte aj participovali, nevnímali zvuk veterných turbín negatívne. Naopak tí, ktorí sa s projektom nestotožnili, vnímali zvuk ako rušivý. Na vnímanie zvuku turbín má teda vplyv aj naša psychika a náš postoj k výstavbe ovplyvňuje to, ako zvuk vnímame. Napríklad hluk dopravy berieme ako bežnú súčasť našich životov. Podľa tabuľkových hodnôt pritom pôsobí omnoho rušivejšie, než zvuk veterných turbín,“ pripomína Lucia Palmanová. „Ako sa k budúcim stavebným projektom veterných parkov postavia Slováci ukáže až čas. V SAPI bude pre nás v tomto smere kľúčové, aby medzi investorom a komunitami obyvateľov prebiehala diskusia a obojstranný záujem riešiť projekt spoločne,“ uzatvára koordinátorka SAPI pre politiku OZE.  

    

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk



[1] Kamp a Berg, Health effects related to wind turbine sound, 2020

Komentáre

Súvisiace

Praha pozitívnym príkladom pre slovenské mestá v pláne na uhlíkovú neutralitu

Konferencia CEEC 21 priniesla zaujímavý panel vyhradený téme angažovanosti miest do dekarbonizačných snáh. Vedúce postavenie v snahách o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 má v Českej republike hlavné mesto Praha, ktorá by mohla byť pozitívnym príkladom aj pre slovenské mestá.

29. 11. 2021VIAC

 

Od uhlia k biomase - Sme len na polceste k skutočne obnoviteľným zdrojom tepla

Dekarbonizácia v Európe dosiahne ďalší míľnik. V roku 2023 uzavrie Nórsko svoju poslednú uhoľnú baňu v Arktíde. Na Špicbergoch však okrem Nórov pôsobí aj ruská spoločnosť, ktorá s ťažbou plánuje naďalej pokračovať. Pozitívne trendy vnímať aj na Slovensku.

05. 10. 2021VIAC

 

Plynárom sa nepáči balíček Fit for 55

Blížiaci sa koniec éry využívania fosílnych palív vyvoláva dôležitú otázku o budúcnosti energetiky. Na jednej strane končia staré, znečisťujúce zdroje, no na strane druhej ešte siete ani legislatívy nie sú pripravené na väčší podiel a integráciu OZE. Dočasnou odpoveďou, zvlášť v krajinách ako Slovensko, má byť nízkouhlíkový zemný plyn.

17. 09. 2021VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek