TLAČOVÁ
SPRÁVA
V Bratislave, 2. mája 2025
Budúcnosť
poľnohospodárstva a výroby elektriny zo slnka je agrivoltika, na Slovensku sa
nedá postaviť
Výroba elektriny zo slnka nemusí ísť na úkor využitia
pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Tzv. agrivoltika umožňuje oboje,
navyše, ako ukazujú skúsenosti z prevádzky agrivoltickej elektrárne EWS
Sonnenfeld v rakúskom Bruck an der Leitha, fotovoltické panely môžu aj
zlepšiť výnosy poľnohospodárov. Na Slovensku rozvoju tejto formy výroby zelenej
energie bráni legislatíva. SAPI - Slovenská asociácia udržateľnej energetiky a Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) by uvítali odstránenie
týchto bariér.
Tzv. agrivoltika, teda kombinácia fotovoltickej elektrárne a využitia
pôdy v rámci takejto elektrárne na pestovanie poľnohospodárskych plodín,
sa teší rastu nielen v Európe, ale aj v Japonsku, Číne či v USA. „Agrivoltika
je nielen riešením, ako nezaberať úrodnú pôdu na výrobu elektriny, ale pre
poľnohospodárov prináša viaceré výhody. Nielen ďalší príjem z výroby
elektriny, ale aj úsporu závlah či podporu biodiverzity na obrábaných poliach,“
vysvetľuje dôvod rastu záujmu o túto technológiu Ján Horváth, člen
výkonného výboru SAPI - Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Win-Win pre poľnohospodárov aj energetiku
Agrivoltická elektráreň sa od bežnej fotovoltickej elektrárne odlišuje
tým, že fotovoltické panely sú upevnené vo väčšej výške a panely sa dokážu
otáčať podľa potreby. Vďaka tomu, že nie sú pevne upevnené ako klasické fotovoltické
moduly, dokážu poľnohospodári obrábať pôdu pod nimi aj poľnohospodárskymi
mechanizmami. „Fotovoltické panely sú umiestnené nad pestovanými
plodinami, čím im poskytujú prirodzený tieň a môžu vytvoriť lepšiu mikroklímu, ktorá
menej vysušuje pôdu. Tým, že sa počas dňa otáčajú, zároveň umožňujú plodinám
dostať aj potrebný slnečný svit. Zároveň chránia pôdu čiastočne aj pred vetrom,
ktorý ju nekrytú vysušuje,“ dodáva J. Horváth.
Potvrdzujú to aj skúsenosti z agrivoltickej elektrárne EWS Sonnefel
v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha, kde na 5 hektároch okrem
poľnohospodárskej produkcie vyrobia aj 3600 megawatthodín elektriny, teda
pokryjú spotrebu približne 1000 domácností. „Napríklad v roku 2024
boli až o 10 % vyššie výnosy poľnohospodárskych plodín na plochách
zakrytých panelmi ako na susediacich plochách bez nich. Súvisí to
s mikroklímou, ktorú vytvorili,“ vysvetľuje skúsenosti
s agrivoltikou Michael Hannesschläger zo spoločnosti Energiepark, ktorá
prevádzkuje agrivoltickú elektráreň EWS Sonnenfeld
v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha.
Ako dodáva M. Hannesschläger, samotné technológie na výrobu elektriny zaberú
iba 2 % z 5 hektárov, ktoré využíva táto elektráreň. Ďalších 80 %
využívajú poľnohospodári na pestovanie plodín a 18 % plochy, kopírujúcej
ako pásy konštrukcie s fotovoltickými panelmi, slúži ako tzv.
biodiverzitné pásy. „V rámci nich sú trvalo bez väčších zásahov vysiate
kvetiny a rastliny s cieľom prilákať na obrábané polia opeľovače
a hmyz,“ dodáva M. Hannesschläger.
Na Slovensku zatiaľ stopka
Na Slovensku dnes výstavbu agrivoltických elektrární neumožňuje
legislatíva. Tá totiž dovoľuje využívať ornú pôdu buď na poľnohospodársku
výrobu, alebo ju preklasifikovať na priemyselné účely, v rámci ktorých je
aj výroba elektriny. Plodiny dopestované na pôde klasifikovanej na priemyselné
účely nie je možné predávať na spracovanie na potraviny a poľnohospodár na
túto plochu nemôže žiadať ani dotácie. „V iných krajinách je už dnes
bežná klasifikácia pôdy na duálne využitie, teda pestovanie plodín a výrobu
elektriny. Ako SAPI komunikujeme so štátnymi inštitúciami a vieme im
sprostredkovať skúsenosti z iných krajín,“ vysvetľuje J. Horváth.
Vytvorenie podmienok pre dvojité využitie pôdy v rámci agrivoltiky aj
na Slovensku by uvítala aj Slovenská poľnohospodárska a priemyselná komora
(SPPK). Stabilný príjem z výroby elektriny by podľa SPPK slovenským
poľnohospodárom určite pomohol lepšie zvládať aj roky, kedy v dôsledku
počasia nie je úroda úplne optimálna. „Ešte zaujímavejší je prínos
agrivoltiky pre pestovanie plodín, najmä z hľadiska zlepšovania mikroklímy
pod panelmi, najmä v čase, kedy zažívame čoraz extrémnejšie teploty
v pestovateľskej sezóne,“ dodáva
predseda SPPK Andrej Gajdoš.
V Rakúsku už v súčasnosti napríklad pripravujú aj agrivoltické
elektrárne vo vinárskych oblastiach, kde okrem zlepšenia mikroklímy dokážu
chrániť vinič aj pred krupobitím, ktoré dokáže zničiť významnú časť úrody
pestovateľov viniča. „Zmena, ktorá by umožnila poľnohospodárom ťažiť
z agrivoltiky, by štát nič nestála. Veríme, že sa nám podarí konečne
s ministerstvom pôdohospodárstva túto tému posunúť dopredu,“ hovorí
predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Ján Karaba Roman
Korenek
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk korenek@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 911 019 992