
Balkónové solárne panely
lákajú nízkou cenou. Pred kúpou však treba poznať pravidlá pripojenia, náklady
na bezpečnú montáž aj zmeny distribučných sadzieb.
Malé fotovoltické zostavy
určené na balkóny a terasy si získavajú pozornosť aj na Slovensku. Spravidla
pozostávajú z jedného alebo dvoch panelov a mikrostriedača, ktorý umožňuje
využívať vyrobenú elektrinu v domácnosti. Základné zostavy možno kúpiť za niekoľko
stoviek eur.
Nízka obstarávacia cena
však ešte neznamená, že sa investícia skutočne oplatí. Do výslednej návratnosti
vstupujú náklady na bezpečnú montáž, podmienky pripojenia aj spôsob účtovania
distribúcie elektriny.
Zásadný rozdiel medzi
balkónovou fotovoltikou a obyčajným elektrospotrebičom spočíva v smere toku
elektriny. Kým spotrebič elektrinu odoberá, fotovoltický systém ju vyrába a
dodáva do domovej elektroinštalácie. Ak domácnosť všetku vyrobenú elektrinu
okamžite nespotrebuje, prebytky môžu smerovať do distribučnej sústavy.
Na Slovensku sa preto aj
na systémy s výkonom niekoľko stoviek wattov vzťahujú pravidlá pripájania
zdrojov elektriny. Ak zariadenie pracuje paralelne s distribučnou sieťou,
nestačí ho kúpiť a zapojiť do najbližšej zásuvky. Potrebné je splniť technické
a zmluvné podmienky príslušnej distribučnej spoločnosti.
Staršie elektrické
rozvody nemusia byť na pripojenie výrobného zariadenia vhodné bez dodatočných
úprav. Stav elektroinštalácie aj spôsob zapojenia by preto mal posúdiť
kvalifikovaný odborník.
Komplikácie môže priniesť
aj umiestnenie panelov. Balkónové zábradlie alebo fasáda môžu byť spoločnými
časťami domu a ich úpravy môžu vyžadovať súhlas vlastníkov. Panely navyše musia
byť upevnené tak, aby odolali vetru a neohrozovali ľudí pod balkónmi.
Pri malých fotovoltických
zdrojoch domácností nevzniká automaticky nový pravidelný poplatok známy ako
G-komponent, teda tarifa za prístup výrobcu elektriny do distribučnej sústavy.
Aj ich prevádzka však môže priniesť dodatočné náklady.
Od januára 2026 začali distribučné spoločnosti účtovať domácnostiam prekročenie dohodnutej
maximálnej rezervovanej kapacity dodávky elektriny do siete. Ak teda
fotovoltický systém dodá do sústavy vyšší výkon, než má povolený, môže vzniknúť
ďalšia platba. Nejde pritom o poplatok, ktorý by automaticky platila každá
domácnosť s panelmi.
Na západnom Slovensku sa
domácnosti, ktoré mali distribučnú sadzbu D1 alebo D2 a po konci roka 2025 si
nainštalovali zariadenie na výrobu elektriny, preraďujú do sadzby D3 Aktiv.
Tá má odlišnú štruktúru
platieb. Pevná mesačná zložka závisí od veľkosti hlavného ističa, zatiaľ čo
variabilná platba za distribúciu elektriny je nižšia.
Pri domácnosti s nízkou
spotrebou tak môže vyššia pevná platba znížiť alebo aj prevýšiť očakávanú
úsporu z malého fotovoltického systému. Výsledok však závisí od konkrétnej
spotreby a technických parametrov odberného miesta.
Pravidlá sa líšia podľa
distribučného územia. Pred investíciou je preto dôležité preveriť nielen cenu a
výkon zariadenia, ale aj možné zmeny v účtovaní elektriny.
Ekonomiku balkónovej
fotovoltiky výrazne ovplyvňuje aj jej umiestnenie. Panely pripevnené zvislo na
zábradlí spravidla nedosahujú takú ročnú výrobu ako porovnateľné systémy
umiestnené na vhodne orientovanej streche. Výsledok závisí od svetovej strany,
tienenia aj konštrukcie balkóna.
Najväčší úžitok má
domácnosť z elektriny, ktorú spotrebuje priamo v čase výroby. Ak je byt väčšinu
dňa prázdny a jeho spotreba nízka, významná časť vyrobenej elektriny môže
odtekať do siete.
Návratnosť preto nemožno
vypočítať jednoduchým vynásobením celoročnej výroby cenou elektriny. Rozhoduje
množstvo skutočne využitej elektriny a celkové náklady na prevádzku systému.
Podľa SAPI je pre
obyvateľov bytových domov vhodnejším riešením zdieľanie elektriny. Domácnosť
môže využívať prebytky zo zdroja na inom odbernom mieste alebo zo spoločnej
fotovoltiky bez toho, aby si musela montovať panely na balkón. Aj pri zdieľaní
však treba zohľadniť podmienky merania a distribučné poplatky.
Prečítajte si aj: Zdieľanie elektriny: solárna energia aj bezvlastných panelov