V Bratislave 23. októbra
2025
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Akceleračné
zóny pre veterné elektrárne sú dobrá správa, bez súkromných investorov to však
nepôjde
Predstavenie dvoch
akceleračných zón, v ktorých pološtátna Jadrová energetická spoločnosť
Slovenska, a.s. (JESS) plánuje pripraviť veterné parky, je pre Slovensko dobrá
správa. Podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky by však mal štát
rovnako pozitívny prístup aplikovať aj na projektové zámery veterných parkov
súkromných investorov. Bez rozvoja veternej energetiky sa totiž nepodarí otočiť
súčasný trend vysokých cien elektriny pre priemysel na Slovensku, ktoré tento
týždeň opäť potvrdil aj Eurostat.
SAPI
považuje tento týždeň predstavené dva zámery akceleračných zón pre veternú
energiu, ktoré pripravuje pološtátna spoločnosť JESS, za pozitívnu správu. „Za
predchádzajúce dva roky vláda nevyslala veľa pozitívnych signálov smerom
k veternej energetike. Vnímame to teda ako potvrdenie, že rozvoj tohto obnoviteľného
zdroja energie predsa len považuje za nevyhnutný,“ dodáva Ján Lacko,
člen výkonného výboru SAPI. Ako dodáva, štát musí podobne pozitívne kroky robiť
aj vo vzťahu k súkromným projektovým zámerom, ktoré naopak bojujú
s čoraz väčšími bariérami v rámci
legislatívy a postupu štátnych inštitúcií.
Elektrina
z vetra = pracovné miesta
Slovensko
bude aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja musieť vybudovať v najbližších
20 rokoch viac ako 8 000 megawattov výkonu veterných elektrární. Len tak
dokáže pokryť nárast spotreby elektriny súvisiaci napríklad aj s tzv.
dekarbonizáciou priemyslu, teda prechodom z využívania fosílnych palív v priemysle
na elektrinu. „Veterné elektrárne je možné postaviť rýchlo a reagovať
tak na nedostatok elektriny na Slovensku, očakávaný už po roku 2030. Ich
kľúčový prínos je však v nízkej cene vyrobenej elektriny, ktorá by významne
pomohla priemyslu, a teda prispela aj k zachovaniu tisícok pracovných
miest,“ upozorňuje J. Lacko.
Slovenský priemysel
podľa tento týždeň zverejnených dát Eurostatu platil v 1. polroku 2025 jedny
z najvyšších cien energií. Veľkí odberatelia elektriny so spotrebou nad
150 gigawatthodín ročne, platili na Slovensku bez zohľadnenia daní
a poplatkov štvrtú najvyššiu cenu v EÚ (po Írsku, Cypre
a Maďarsku). Aj stredne veľké výrobné podniky platia na Slovensku ceny
vyššie ako napríklad ich konkurenti v Nemecku, Dánsku, či Rakúsku. „Daňou
za vysoké ceny elektriny je zatváranie výrobných prevádzok a prepúšťanie tisícok
zamestnancov, ktorému čelia regióny už posledné dva roky,“ upozorňuje
J. Lacko. Ako dodáva, aj v roku 2024 platil priemysel jedny
z najvyšších cien elektriny v EÚ.
Má štát 10
miliárd eur?
SAPI
opakovane upozorňuje, že vysoké ceny a hroziaci nedostatok elektriny musí
riešiť vláda okamžite. Ohlásenie akceleračných zón je v prípade využitia
lacnej energie z vetra len jedným z krokov. „Ďalším krokom musí byť predstavenie zrozumiteľnej, predvídateľnej a
vykonateľnej metodiky povoľovania veterných parkov, ktorú mal pripraviť aj
JESS, a zároveň jednoznačná podpora štátu a jeho politických predstaviteľov pre
výstavbu veterných parkov,“ vysvetľuje J. Lacko. Aktuálna vláda totiž, napriek ohláseniu
akceleračných zón v réžii štátu, zavádza od 1. novembra v rámci
procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) nové bariéry iba pre projekty
veterných elektrární .
Ako dodáva
J. Lacko, podpora štátnych projektov vo forme akceleračných zón, a zároveň
vytváranie bariér pre súkromné projekty, je z pohľadu krajiny riskantné riešenie.
„Slovensko má mať do roku 2030 inštalovaných minimálne 750 megawattov
výkonu vo vetre. Ak by v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné
prostredie neprešli významnejšie časti akceleračných zón, bez iných projektov
nesplníme ani tento cieľ,“ dodáva J. Lacko.
Navyše, spomínaných
8 000 megawattov výkonu veterných elektrární, ktoré bude Slovensko postupne
potrebovať na pokrytie spotreby elektriny po roku 2030, predstavuje investície
za približne 10 mld. eur. V čase nevyhnutnej konsolidácie
verejných financií, ktorá môže trvať aj desať a viac rokov, nebude mať
štát peniaze na takéto infraštruktúrne investície. „Ak súkromní investori
definitívne stratia dôveru v záujem Slovenska o veternú energetiku, budeme
mať bez lacnej elektriny z vetra veľký problém udržať tu priemysel a naň
naviazané desiatky tisíc pracovných miest,“ dodáva J. Lacko.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243