Členská zóna
TLAČOVÁ SPRÁVA
Agrivoltika môže posilniť slovenské poľnohospodárstvo aj
energetiku. Štát ju však stále ignoruje
Slovensko
čelí výzvam súvisiacim s klimatickými zmenami v poľnohospodárstve,
ale aj v súvislosti s potrebou zabezpečiť si vlastné zdrojov energie. Spoločné
využitie pôdy na pestovanie plodín a výrobu elektriny zo slnka je podľa
SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky jednou z odpovedí,
ktoré však stále čelia legislatívnym bariéram, o ktorých jej zástupcovia
rokovali s predstaviteľmi Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR a Ministerstva hospodárstva SR.
Spoločné
využitie jednej plochy na pestovanie plodín a výrobu elektriny zo slnka patrí
medzi perspektívne modely, ktoré už úspešne
iné krajiny využívajú, a v najbližších rokoch sa očakáva výrazný rast
využitia tohto konceptu. „Agrivoltika nie je kompromis medzi
poľnohospodárstvom a energetikou. Je to moderný model, ktorý umožňuje
rozumnejšie využívať pôdu a súčasne posilňovať odolnosť fariem v rámci
klimatických zmien, a to nielen pri rastúcich horúčavách. Ak
roky vláda hovorí o energetickej a potravinovej sebestačnosti, toto
je aj pre Slovensko riešenia, ako ju zlepšiť,“ hovorí Ján Horváth, člen
výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Nielen
energetická, ale aj potravinová sebestačnosť
Medzi
najvýraznejšie prínosy agrivoltiky patrí efektívnejšie využitie územia, lepšia
mikroklíma pre niektoré typy pestovania a vyššia schopnosť fariem zvládať
extrémy počasia. „Odhaduje sa, že do roku 2050
klesnú v dôsledku klimatických zmien, teda aj vysušovania pôdy,
výnosy poľnohospodárskych plodín v EÚ až o polovicu. Význam prínosu
agrivoltiky nielen pre energetickú sebestačnosť, ale aj pre tú potravinovú,
bude teda len rásť,“ dodáva J. Horváth. Fotovoltické panely môžu totiž v závislosti od
typu projektu a plodiny zlepšovať vodný režim a zadržiavanie pôdnej vlhkosti, chrániť
pred krupobitím, znižovať potrebu závlahy tienením rastlín, a v horúcich alebo
suchých podmienkach dokonca podporiť výnos či kvalitu niektorých plodín.
Prínos pre
poľnohospodársku výrobu potvrdzujú aj skúsenosti z agrivoltickej
elektrárne EWS Sonnenfeld
v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha. Napríklad v roku
2024 boli výnosy poľnohospodárskych plodín na plochách zakrytých fotovoltickými
panelmi až o 10 % vyššie ako na susediacich plochách bez nich. Súvisí to
napríklad aj s nižším vysušovaním pôdy chránenej FVE panelmi pred silným
slnkom, ale aj vetrom.
Agrivoltika
zároveň môže významne prispieť k domácej výrobe zelenej elektriny bez
toho, aby zaberala a z poľnohospodárskeho využitia vylučovala kvalitnú
pôdu. „Na Slovensku sú na výrobu elektriny zo slnka vhodné práve južné regióny
s pôdou vysokej bonity. Je škoda, že sa využívajú iba na pestovanie plodín,
bez benefitov, ktoré prináša agrivoltika aj poľnohospodárom, aj krajine vo
forme lokálnej zelenej elektriny,“ dodáva J. Horváth. Pri
dobre navrhnutých projektoch môže navyše koncept agrivoltiky podporiť aj
biodiverzitu, napríklad výskyt opeľovacieho hmyzu v lokalitách, kde je
potrebný. Zachovanie poľnohospodárskeho potenciálu v lokalite je totiž
hlavné odlišovacie kritérium agrivoltiky od klasickej výroby elektriny zo
slnka.
Odstraňujme
bariéry
Na Slovensku
však výstavbu agrivoltických elektrární stále neumožňuje legislatíva. Zákon o
ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy núti aj poľnohospodárov rozhodnúť
sa, či pôdu budú využívať buď na pestovanie plodín, alebo na výrobu elektriny
zo slnka. „Tým, že ich štát núti vybrať si len jednu možnosť, oberá ich
o príjmy z kombinácie oboch, navyše spoločensky prínosných, činností.
Zmena legislatívy pritom nie je nijakým spôsobom komplikovaná a ako SAPI ponúkame
v spolupráci so zahraničnými expertmi podporu pri jej nastavení,“ upozorňuje
J. Horváth. Ako dodáva, aj agrivoltika potvrdzuje fakt, že výroba elektriny zo
slnka neznehodnocuje pôdu, ale naopak, môže prispieť k jej zhodnoteniu.
SAPI preto iniciovalo stretnutia so zástupcami Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj Ministerstva hospodárstva
SR. Zástupcovia SAPI poskytli obom ministerstvám, ktoré kompetenčne zastrešujú
poľnohospodársku a energetickú legislatívu, príklady dobrej praxe
z okolitých krajín. „Zároveň sme diskutovali o konkrétnych
legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili rozvoj tohto konceptu aj na Slovensku,“
dodáva J. Horváth.
SAPI verí, že
najmä rezort pôdohospodárstva urýchlene otvorí odbornú diskusiu o
legislatívnych zmenách, ktoré umožnia rozvoj agrivoltiky na Slovensku pri
zachovaní poľnohospodárskej funkcie pôdy, ochrany verejného záujmu a jasných
technických a environmentálnych štandardov. Slovensko nepotrebuje ďalší odklad.
Potrebuje pravidlá, ktoré umožnia využiť pôdu rozumnejšie, posilniť odolnosť poľnohospodárskej
produkcie a zvýšiť výrobu domácej čistej elektriny.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter Marčan
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910 984 243
