Členská zóna
Európa pripojila v prvom polroku 2026 nové
veterné elektrárne s výkonom 8,8 gigawattov (GW), z čoho 7,1 GW pribudlo v
členských štátoch Európskej únie. Najnovšie údaje združenia WindEurope zároveň
ukazujú, že nový výkon sa už premieta aj do reálnej výroby. Napríklad v Nemecku bol vietor počas prvých šiestich
mesiacov roka najväčším zdrojom elektriny a obnoviteľné zdroje zabezpečili
takmer 60 % domácej výroby.
Takmer tri štvrtiny nového európskeho veterného
výkonu, konkrétne 6,5 GW, vyrástli na pevnine, offshore elektrárne na mori
pridali ďalších 2,3 GW. Lídrom v budovaní nových kapacít veterných
elektrární bolo Nemecko 3,4 GW, nasledovala Veľká Británia so 789 megawattmi (MW)
a Španielsko so 612 MW.
Výsledky Nemecka ukazujú, čo môže dlhodobé
budovanie zdrojov priniesť. Podľa tamojšieho štatistického úradu Destatis
vyrobili obnoviteľné zdroje v prvom polroku 136,4 terawatthodín (TWh)
elektriny, čo je medziročne o 6,5 % viac. Ich podiel na domácej výrobe dosiahol
59,1 %.
Najväčším individuálnym zdrojom v Nemecku bol
práve vietor. Veterné elektrárne vyrobili 67,7 TWh elektriny, len pre
porovnanie uhlie 49,4 TWh a zemný plyn 38 TWh elektriny. Zaujímavý je aj vývoj
cezhraničného obchodu, respektíve príspevok vetra k energetickej
sebestačnosti Nemecka. Kým v 1. polroku 2025 Nemecko doviezlo až 8,3 TWh
elektriny, v prvom polroku 2026 to
bolo už iba 0,6 TWh.
Skúsenosti nielen Nemecka ukazujú, že vietor už
nie je okrajovým doplnkom energetického mixu. Dokáže byť jeho hlavným výrobným
pilierom, zvyšovať domácu výrobu a dopĺňať fotovoltiku, vodu či jadro v
obdobiach, keď majú horšie podmienky. Pre Slovensko je preto podstatné vytvoriť
predvídateľné podmienky pre kvalitné veterné projekty a využiť potenciál
zdroja, ktorý sa v okolitých krajinách stáva štandardnou súčasťou energetiky.
