Napriek nedávnym výskumom, ktoré nám ukazovali, že sa vnímanie veternej energie zo strany obyvateľstva postupne obracia k lepšiemu, nám prax ukazuje, že nás ešte stále čaká dlhá cesta k úplnej akceptácii verejnosti. Niekoľko obcí totiž zamietlo projekty na výstavbu veterných parkov v ich blízkosti a to aj napriek dokázateľným ekonomickým benefitom, ktoré by z nich mohli mať. Za hlavné dôvody boli označené obavy z hlučnosti, bezpečnosti a ohrozenia vtáctva - všetky tieto dôvody sú pritom skôr v rovine negatívnych mýtov než faktov. Podľa Jána Lacka zo SAPI za tým stojí najmä neexistujúca skúsenosť verejnosti s veternými elektrárňami. Iba jeden spustený projekt by pritom už mohol prispieť k pozitívnejšiemu vnímaniu veternej energie a postupnému odbúravaniu mýtov. Tejto téme sa venoval aj EURACTIV v nedávnej diskusii s expertmi a zástupcami samospráv.
Hoci ide o významný nárast, pre splnenie cieľov v oblasti energetickej bezpečnosti potrebovala EÚ pripojiť až dvojnásobnú kapacitu veterných elektrární. Hlavným problémom rýchlejšieho rozvoja využívania veternej energie sú, podobne ako na Slovensku, komplikované povoľovacie procesy. Do roku 2030 by pritom mali podľa WindEurope v Európe pribudnúť veterné elektrárne s výkonom až 187 000 MW.
27. 02. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Prechod na zelenú ekonomiku si podľa asociácie WindEurope len v oblasti veternej energetiky vyžiada do roku 2030 vyškolenie viac ako 200 000 nových pracovníkov. Už dnes pritom dáva prácu približne 370 000 ľuďom v krajinách EÚ
10. 12. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek