Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prichádza s
vyhláškou LP/2016/596, ktorou ustanovuje cenovú reguláciu
v elektroenergetike. Dňa 4.7.2016 bolo ukončené medzirezortné
pripomienkové konanie. Celkovo 588 pripomienok (z toho 375 zásadných) od viac
než 40 subjektov poukázalo na viacero závažných nedostatkov a prešľapov
v pripravovanej vyhláške ÚRSO.
BRATISLAVA, 7.7.2016 - Pripomienkového konania sa zúčastnilo viac než 40 subjektov, ktoré spolu odoslali 588 pripomienok, z ktorých až 375 bolo zásadných. „Podľa vysokého počtu pripomienok sa zdá, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripravovaný návrh opäť konzultoval s tretími subjektmi len minimálne,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka SAPI. „Výhrady naprieč celým sektorom sú jasným znamením, že táto vyhláška poškodzuje slovenský priemysel ako taký,“ dodáva Veronika Galeková. V sprievodných dokumentoch navyše chýbajú odôvodnenia. ÚRSO zároveň nepostupovalo ani podľa jednotnej metodiky posudzovania vybraných vplyvov, nie sú priložene analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, zamestnanosť, ekonomiku, či verejný rozpočet.
Veľa pripomienok prichádzalo zo strany výrobcov zelenej energie, ktorí považujú vyhlášku v tejto podobe za protiústavnú. Asi najsilnejší argument v neprospech pripomienkovanej vyhlášky ÚRSO je rozhodnutie ústavného súdu z 22.6.2016 v kauze g-komponent. Vyhláška bola síce pripravovaná ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o protiústavnosti g-komponentu, no práve na toto rozhodnutie v pripomienkovom konaní upozorňuje v jednej zo svojich pripomienok aj Generálna prokuratúra SR a pridávajú sa aj Slovenská asociácia fotovoltiky a OZE (SAPI) spolu s Americkou obchodnou komorou v SR (AmCham) a ďalšími šiestimi združeniami a podnikmi.
Ústavný súd totiž rozhodol, že vyhláška nemôže regulovať veci nad rámec zákona a rovnako nemôže regulovať to, na čo ÚRSO nemá kompetenciu, čo v tomto prípade znamená poplatky a dane. ÚRSO teda niektorými ustanoveniami tejto vyhlášky opäť podľa viacerých pripomienkujúcich subjektov prekračuje svoje oprávnenia ústredného organu statnej moci.
Najväčšie problémy očakávajú hydroenergetici
Ak by bola vyhláška prijatá v aktuálnom znení, najviac by poškodila hydroenergetike. Výrobcom elektriny z vody by rapídne znížila výšku výkupnej ceny. Vyhláška navyše stanovuje povinnosť dodať časť vyrobenej elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, no za túto energiu výrobcovi nebude uhradený doplatok, na ktorý má podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore OZE a KVET nárok. Keďže náklady na výrobu energie z malých vodných zdrojov za ostatné roky neklesali, pre mnohých výrobcov energie z vody by takto prijatá vyhláška mohla byť likvidačná.
Snaha o likvidáciu výrobcov zelenej energie?
Vyhláška ale znevýhodňuje aj ostatných výrobcov zelenej energie. Okrem nerešpektovania rozhodnutia ústavného súdu stanovuje limity na výrobu energie, znižuje výkupné ceny elektriny a prichádza aj s novými poplatkami. Jedným z nich je tarifa za obnoviteľné zdroje, ktorú by mal platiť každý výrobca energie a to aj keď nie je pripojený k sieti. V praxi to znamená, že tarifu by mal platiť aj majiteľ chatky uprostred lesa bez akéhokoľvek prístupu k sieti, ak si na strechu namontuje fotovoltický panel a bude si vyrábať elektrinu len pre vlastnú spotrebu. Podľa znenia vyhlášky to dokonca môže znamenať, že výrobcom energie je aj domácnosť s malou solárnou lampou na záhrade a vzťahuje sa na ňu tarifa rovnako, ako na akéhokoľvek iného výrobcu energie.
„Pripomienkové konanie odkrylo viacero sporných bodov vyhlášky a teraz sme zvedaví, ako sa s nimi dokáže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vysporiadať. Veríme, že vo finále úrad zohľadní početné pripomienky a vyhláška bude výsledkom vzájomnej spolupráce a komunikácie,“ uzatvára Veronika Galeková.