ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
29. september 2021
Dňa 1.1.2014 vstúpil do platnosti G-komponent
ako podzákonná vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Slovenská
asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v spolupráci
s poslancami NR SR iniciovala podanie na Ústavný súd SR, ktorý
rozhodol na verejnom zasadnutí, dňa 22.6.2016 tak, že výrobcovia elektriny bez
zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nemusia
platiť tento poplatok.
Zlomový sa pre kauzu stal 1. január 2019,
kedy Ministerstvo hospodárstva SR túto platbu zaviedlo ako zákonnú povinnosť,
paradoxne, v novele Zákona o podpore OZE. Samotná výška platby je
netransparentná a nie je možné určiť, na základe akých kritérií bola vôbec
vypočítaná. Navyše táto platba zaťažuje najviac tých výrobcov, ktorí vyrábajú
najmenej a neodráža skutočné náklady na prevádzku systému, ktoré má
podľa MH SR a ÚRSO pokrývať.
„Poplatok za prístup do distribučnej siete
nikdy nemal vzniknúť. ÚRSO ho zaviedol v rozpore s ústavou, pričom
poplatok od zavedenia deformoval trh. Viaceré európske krajiny využívajú
G-komponent na vysielanie signálov investorom, kde potrebujú nové zdroje a kde
už nie. Môžeme sa tak dokonca stretnúť aj so záporným G-komponentom, ktorý pre
investorov predstavuje motiváciu. Na Slovensku vysielal regulátor doteraz
signál, že nám nové OZE netreba,“ konštatuje Ján Karaba, riaditeľ
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Distribučné spoločnosti nechcú prísť o ľahko zarobené
peniaze
Do roku 2014 poplatok to prístup do sústavy
neexistoval a distribučné spoločnosti dokázali fungovať aj bez neho. Za
ostatných 7 rokov si však distribučné spoločnosti na peniaze navyše zvykli
a je pochopiteľné, že o tieto príjmy nechcú prísť. Je však
demagogické tvrdiť, že sa znížením G-komponentu zvýhodňujú výrobcovia a ťarcha
sa presúva na spotrebiteľov.
„G-komponent nie je daň, ale konkrétny
mechanizmus a ÚRSO musí zverejniť, na základe čoho jeho výšku stanovuje. Musí
byť stanovený nediskriminačne a zohľadňovať reálne náklady. Tu by
mohli pomôcť aj distribučné spoločnosti a konečne prezradiť, aké to
vlastne majú tie údajne fixné náklady súvisiace s dodávkou elektriny. Výrobcovia
totiž už raz za náklady súvisiace s prevádzkou sústavy zaplatili pri pripájaní,“
pripomína Ján Karaba.
Neprimeraná výška G-komponentu robí elektrárne
nerentabilnými
Nové obnoviteľné zdroje energie a zvlášť
fotovoltika a veterná energia už nepotrebujú dotácie. SAPI dlhodobo
poukazuje na skutočnosť, že pre rozvoj OZE na Slovensku stačí odstrániť
legislatívne a administratívne bariéry, spomedzi ktorých vyčnieva
práve G-komponent. Ten predstavuje pre investorov dodatočné náklady, často
až na úrovni 20% z ročného obratu. Pre nových investorov je za týchto
podmienok investícia nerentabilná. Problém však G-komponent nespôsobuje len pri
nových investíciách. V čase, kedy súčasné elektrárne vznikali, výrobcovia
ani len netušili o zavedení podobného poplatku v budúcnosti. Je
pravdepodobné, že mnohé by ani nevznikli, ak by vedeli, že v budúcnosti
bude takýto poplatok.
„Zavedenie G-komponentu považujeme od
začiatku za obrovskú chybu a zlyhanie regulátora. Keďže však
následne aj ministerstvo hospodárstva zaviedlo túto platbu ako zákonnú
povinnosť, neostáva dnes iné, ako sa s ňou vysporiadať. Veríme, že
pripravovaná novela bude dlho očakávanou korekciou nespravodlivého stavu.
Chápem odmietavý postoj distribučných spoločností, no pripomínam, že keď sa
prvý raz menili pravidlá v ich prospech, všetko bolo v poriadku. My ale nechceme
nič viac, ako spravodlivosť pre všetkých účastníkov trhu a pravidlá
umožňujúce rozvoj OZE,“ uzatvára riaditeľ SAPI.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Ministerstvo hospodárstva SR oznámilo rozdelenie 44 miliónov eur z Plánu obnovy na podporu batériových úložísk (BESS) a modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární.
14. 10. 2024VIAC →
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil výročnú správu, v ktorej hodnotil svoju činnosť za rok 2023. Vo výročnej správe, paradoxne, najviac rezonuje úvodné slovo staronového predsedu úradu Jozefa Holjenčíka, ktorý pomerne jasne deklaroval svoj negatívny postoj voči obnoviteľným zdrojom.
23. 08. 2024VIAC →
Ministerstvo hospodárstva SR predstavilo novú podobu projektu Zelená domácnostiam. Tú oproti predchádzajúcim plánom sprevádza hneď niekoľko zmien. V prvom rade sa mení prerozdelenie prostriedkov medzi jednotlivými krajmi, kde sa doteraz počítalo s alokáciou 50 miliónov eur pre Bratislavský kraj, ktorý nebol doteraz súčasťou projektu.
03. 07. 2024VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek