Legislatívne prostredie v energetike sa (možno až príliš často) mení a mnohé z tých zmien môžu mať vážny dopad na celé odvetvie. V súčasnosti sú rozprúdené vážne diskusie k novele zákona o podpore OZE, ku ktorej nemajú výhrady len výrobcovia z OZE, ale výrobcovia a podniky naprieč celým sektorom energetiky. Popri tejto vážnej legislatívnej zmene sa ale činilo aj ÚRSO, ktoré pripravovalo novelu Vyhlášky č. 18/2017, ktorou s úrad stanovuje cenovú reguláciu v elektroenergetike. Aj táto vyhláška mohla priniesť zásadné zhoršenie podnikateľského prostredia, ak by ÚRSO neakceptovalo aspoň niektoré zásadné pripomienky SAPI.
V bodoch 5 a 6 predmetnej cenovej vyhlášky sa ÚRSO pokúsilo znížiť doplatok tým výrobcom, ktorí predávajú elektrinu za cenu vyššiu, ako je cena elektriny na straty. Cena energie na straty bola doteraz výrazne vyššia, ako cena trhová, a teda, vo všeobecnosti, si výrobcovia fakturovali túto sumu určenú vyhláškou ÚRSO každoročne. Trh sa však markantne mení a trhová cena od minulého roka stúpa. Postupne sa trhová cena energie približovala k cene elektriny na straty a začala byť zaujímavou komoditou pre mnohých obchodníkov. Výrobcovia tak túto energiu predávali obchodníkom, ktorí dali lepšiu ponuku, čo sa zrejme nepáči veľkým hráčom, ktorí doteraz energiu za cenu na straty vykupovali. Tak, ako sme pred pár rokmi tvrdili, že o túto elektrinu bude záujem, čas pre OZE nastal. ÚRSO teda v novej cenovej vyhláške chcelo zabrániť predaju elektriny za trhové ceny s odôvodnením, že ide o špekulácie existujúcich výrobcov elektriny, ktorí by mohli predávať energiu drahšie ako je cena energie na straty a tak by ich výsledná cena bola spolu s doplatkom vyššia, ako je cena elektriny určená cenovým rozhodnutím.
Na to sme však ostro reagovali, že zákon o podpore OZE umožňuje totiž výrobcovi dodávať elektrinu za trhové ceny, pri zachovaní práva na doplatok. Výška tohto doplatku sa pritom vypočítava ako rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty, ktoré sú dané cenovými rozhodnutiami úradu. Vyhláška však svojimi novelizačnými bodmi 5 a 6 priamo odporovala zákonu tým, že znižovala výrobcom doplatok stanovením nových podmienok jeho výpočtu, ktoré boli v zjavnom rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. c) Zákona o podpore.
Akceptovanie pripomienky SAPI je nesmierne dôležité, nakoľko novela mohla spôsobiť reálny, negatívny dopad na ekonomiku elektrární tým, že by zabránila predávať elektrinu obchodníkovi, ktorý dá subjektu lepšiu cenovú ponuku a výrazne by tak obmedzila účastníkov trhu. „ÚRSO sa, tak ako aj v prípade G-komponentu, opäť pokúsilo zaviesť vyhláškou niečo, čo odporuje platnej (nadradenej) legislatíve,“ upozorňuje Ján Karaba, člen Výkonného výboru SAPI. „Navyše tento pokus o zníženie doplatku odôvodňovali snahou výrobcov špekulovať a obohacovať sa na systéme, pričom zo zákona jednoznačne vyplýva, že predaj elektriny za cenu na cenou elektriny na straty nevstupuje do úhrad koncovým odberateľom, keďže sa ním nezvyšuje doplatok,“ dodáva Ján Karaba.
Je mimoriadne dôležité sledovať, čo vyjde z dielne ÚRSO, keďže úradu sa darí (veríme, že tentoraz pod novým vedením neúmyselne) prekračovať svoje zákonné zmocnenie. Aktivity na ochranu výrobcov z OZE vyvíja SAPI už dlho, pričom naša úspešnosť v presadzovaní našich pripomienok a požiadaviek markantne rastie. Naše úspechy by ale neboli možné bez podpory členov našej asociácie. Čím nás bude viac, tým bude náš hlas silnejší a tým väčšie zmeny k lepšiemu budeme môcť dosiahnuť.
Vyhláška je tu: https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2018/207/ZZ_2018_207_20180720.pdf