ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
23. august 2024
Príhovor
predsedu ÚRSO vzbudil obavy v sektore OZE
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil
výročnú správu, v ktorej hodnotil svoju činnosť za rok 2023. Vo výročnej správe, paradoxne, najviac rezonuje
úvodné slovo staronového predsedu úradu Jozefa Holjenčíka, ktorý pomerne jasne
deklaroval svoj negatívny postoj voči obnoviteľným zdrojom. SAPI – Slovenská
asociácia udržateľnej energetiky sa v tejto súvislosti obáva, že osobné postoje
predsedu ÚRSO budú vplývať na nezávislosť regulácie a negatívne ovplyvnia
rozvoj OZE a plnenie cieľov, ktoré sme si stanovili v národných strategických
dokumentoch.
Staronový
predseda ÚRSO vyslovil v
príhovore k výročnej správe viacero tvrdení, ktoré si získali
pozornosť zeleného sektora. Podľa slov predsedu sa zelenej energetike v roku
2023 venovala „až príliš osobitná pozornosť.“
„Slovenská
republika v rozvoji OZE výrazne zaostáva za krajinami západnej Európy.
Podiel elektriny vyrobenej zo slnka na celkovom energetickom mixe
predstavuje aktuálne len 1% a veternú či goetermálnu energiu
nevyužívame prakticky vôbec. Naše záväzky voči EÚ sme splnili len vďaka
veľkým vodným zdrojom, vybudovaným ešte za socializmu a spaľovaniu dreva. Za
takto žalostného stavu rozvoja OZE a navyše v dobe výpadkov dodávok surovín a
nestabilných cien energií, kedy Európska únia vyhlásila OZE za verejný záujem,
by sme príliš osobitú pozornosť naozaj očakávali,“
zdôrazňuje Karaba.
Osobitná
pozornosť aj v roku 2024
SAPI
v tejto súvislosti upozorňuje, že minimálne rovnaká pozornosť sa zelenej
energetike venuje aj v roku 2024, počas pôsobenia pána Holjenčíka vo vedení
úradu. Zmeniť sa mala len optika, ktorou sa na OZE nahliada. Príkladom je veľmi
rýchla snaha nového vedenia úradu o zvýšenie poplatkov za prístup do siete
(tzv. G-komponent) pre výrobcov z OZE na úroveň, ktorá by definitívne
zlikvidovala nie len pomaly sa rozbiehajúci rozvoj OZE, ale aj existujúcich
výrobcov, ktorí by sa tak v silnej konkurencii na trhu nedokázali viac
presadiť.
„ÚRSO
už pod vedením pána Holjenčíka raz sektor OZE takmer zlikvidovalo, keď zaviedlo
G-komponent, o ktorého protiústavnosti rozhodol neskôr Ústavný súd SR, a
nastavilo aj neprimerane vysoké pripájacie poplatky, kedy výrobcovia museli za
pripojenie do siete platiť 120 tisíc eur za MW. Aktuálne vyhlásenia
predsedu a činy úradu naznačujú, že sa rozvoj OZE pravdepodobne opäť spomalí,
keďže už teraz máme najvyššie pripájacie poplatky aj G-komponent spomedzi
okolitých krajín. Čo nás mrzí najviac je, že za negatívnym nastavením úradu
nevidíme ekonomické argumenty, ale len osobný odpor jednotlivca,“
upozorňuje riaditeľ SAPI.
Nezávislý
regulátor?
Obnoviteľné
zdroje sú budúcnosť energetiky. Zvlášť v časoch neistoty a nedostatku surovín
ako napríklad plyn či ropa. Ich rozvoj dnes už nie je len otázkou ochrany
životného prostredia, ale aj výrazný stimul pre ekonomiku krajiny, vedúci k
novým pracovným miestam, lacnejšej energii a energetickej sebestačnosti.
Podnikať kroky, ktoré by znamenali akési zatiahnutie ručnej brzdy a zamedzili
ďalšiemu rozvoju preto považujeme za neracionálny krok.
„Výročná
správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) za rok 2023 by mala
predovšetkým prezentovať fakty a popisovať stav regulačného prostredia na
Slovensku. Z celého dokumentu, žiaľ, najviac rezonuje práve postoj predsedu
úradu, ktorý je v zjavnom rozpore nielen s energetickou politikou EÚ, ale aj s
národnými stratégiami dekarbonizácie,“
uzatvára Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácia udržateľnej
energetiky.
Kontakt
pre médiá:
Juraj
Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Slovenské domácnosti majú veľký záujem o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, biomasu či veternú elektráreň. Za necelý polrok od spustenia poskytovania dotácií z programu Zelená domácnostiam, alokovala Slovenská inovačná energetická agentúra už príspevky v objeme 65 % prostriedkov vyčlenených na tento účel až do roku 2029.
29. 01. 2025VIAC →
Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.
24. 01. 2025VIAC →
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
14. 01. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek