V Bratislave 25. novembra
2025
TLAČOVÁ
SPRÁVA
Postup
JESS-u veternej energetike uškodil, komunikácia s komunitami je kľúčová
Komunikácia
so samosprávou a obyvateľmi lokalít, kde sa pripravujú zámery veterných
parkov, je pre ich prípravu kľúčová. Postup štátom kontrolovanej Jadrovej
energetickej spoločnosti Slovenska (JESS) v prípade začatia procesu EIA
pre dve akceleračné zóny veternej energetiky podľa SAPI- Slovenskej asociácie
udržateľnej energetiky rozvoju veternej energetiky uškodil. Skúsenosti
z Českej republiky a Rakúska potvrdzujú, že transparentná komunikácia
je základ na zmiernenie obáv obyvateľov priľahlých obcí a miest.
Prípravu
akceleračných zón zo strany štátu považuje SAPI aj naďalej za správny krok,
napokon aj v iných krajinách EÚ išli touto cestou. Na druhej strane je nepochopiteľné, prečo ešte
pred samotným zverejnením informácie o EIA štátom kontrolovaný JESS tento
krok nekomunikoval s obcami a mestami v daných lokalitách. „Komunikácia so samosprávou je v prípade projektových zámerov,
ktoré pripravujú členovia SAPI, jedným z prvých krokov. Tieto úvodné
konzultácie s obcami vo fáze prípravy projektov sa spravidla
uskutočňujú dlhé mesiace pred začatím procesu EIA,“ vysvetľuje
Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI.
Súčasný postup JESS-u
totiž opomína dôležitý fakt, a síce, že bez spoločenskej akceptácie projektového
zámeru v danej lokalite nie je nakoniec možné veterný park postaviť. „Každý investor totiž vie, že hoci získa kladné stanovisko
v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, samospráva musí
povoliť činnosť výroby elektriny z veterného parku vo svojom územnom
pláne,“ vysvetľuje J. Lacko. Ako dodáva, už v úvodnej fáze
prípravy potrebujú investori aspoň čiastočne poznať predstavy o benefitoch
pre dotknuté obce a ich obyvateľov, čo má priamy dopad na ekonomiku
projektov.
Potvrdzujú to aj
skúsenosti z Rakúska, kde veternú energiu využívajú už desaťročia. Aktuálne
je tu v prevádzke viac ako 1450 veterných elektrární, ktoré vyrobia
približne 9,3 terrawatthodín ročne, čo zodpovedá tretine elektriny vyrobenej na
Slovensku. Transparentná komunikácia s predstaviteľmi samosprávy
a jej občanmi je kľúčová pre rozvoj veternej energetiky aj v Rakúsku. „Aj my sme sa stretli pri príprave projektov s obavami
obyvateľov. Ak však komunikujete so samosprávou, a tá pochopí prínos
veternej energie pre obec, ako aj pre región,
navyše vrcholoví politici vysvetľujú ľuďom prečo potrebujeme zelené
zdroje, viete tieto obavy zmierniť,“ vysvetľuje Franz
Blochberger z rakúskej rodinnej firmy Bloch3, ktorá okrem Rakúska
vybudovala veterné parky aj v Českej republike, v Bulharsku a
Rumunsku.
Podľa skúseností z Rakúska sa po spustení
výroby elektriny postoj obyvateľov výrazne mení k lepšiemu. To potvrdzuje
napríklad aj dlhodobý výskum Akadémie vied Českej republiky. Tá robí od roku
2008 dlhodobý porovnávací výskum v rôznych lokalitách a krajoch v Českej
republike. „Dáta obsahujú postoje
pred výstavbou, ako aj po uvedení veterných elektrární do prevádzky. Ukazuje
sa, že miera vnímania negatív po spustení veterných elektrární klesá
a rastie ich akceptácia obyvateľmi obcí, v ktorých katastri ležia.
Súvisí to samozrejme aj s finančnými benefitmi, ktoré prinášajú tieto
projekty priamo týmto obciam a ich obyvateľom,“ vysvetľuje RNDr. Bohumil Frantál, PhD., z Ústavu
geoniky Akadémie vied ČR. Ako dodáva, dlhodobý výskum ukazuje, že napríklad na
narušenie krajinného rázu a hluk sa paradoxne následne sťažujú viac
obyvatelia obcí v širšom okolí, ako obyvatelia žijúci v obciach
priamo pri elektrárňach.
Podľa J. Lacka by preto práve
v tejto fáze, kedy na Slovensku chýbajú reálne skúsenosti s veternou
energiou, mal štát aktívnejšie podporiť jej rozvoj. „Čísla jasne ukazujú, že veterné elektrárne vyrábajú dnes
najlacnejšiu energiu. Preto ich stavajú nielen krajiny EÚ, ale aj Čína, India
a mnohé ďalšie krajiny. Veterné elektrárne sú cestou ako znižovať ceny
elektriny pre slovenské domácnosti, ale aj priemysel a firmy, čo by mal
byť záujem aj štátu,“ dodáva J. Lacko
Hoci akceleračné zóny nie
sú projektami členov SAPI, ale štátu, SAPI vyzýva vládnych predstaviteľov začať
rokovať so samosprávou, ako aj komunikovať potrebu týchto projektov smerom k širokej
verejnosti. Ak by sa totiž zrealizovali obe tieto zóny, išlo by
o investície za viac ako 1,3 miliardy eur. „Ide
o investíciu na úrovni závodu Volvo Cars vo Valalikoch, no hoci ide
o projekty štátom kontrolovanej firmy, ani jeden predstaviteľ vlády sa
k nim zatiaľ pozitívne nevyjadril “ dodáva J. Lacko.
Kontakt pre médiá
Ján Lacko Peter
Marčan
člen Výkonného výboru
SAPI PR
agentúra ReputationN
jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910
984 243