Včera paralelne s naším protestom predložili páni poslanci Přidal, Brocka a Mikuš novelu zákona č. 309/2009 Z.z. Odkaz na podanú novelu je tu: www.nrsr.sk. Novela bola spracovaná za našej aktívnej spolupráce.
Čo vlastne táto novela rieši? Je to krátka a jednoduchá úprava, ktorá "len" napráva jeden z problémov zákona - ten problém, s ktorým teraz zápasí 1 200 výrobcov a ohrozuje cez 3 600 pracovných miest. Štandardne má zákon jednotlivé časti, a ti sa nejako nazývajú. Bežne je to jeden alebo viac paragrafov. Napríklad časť "Podmienky podpory..." je v § 3 aj § 3a. "Práva a povinnosti..." v § 4. A trebárs § 16 sú "Správne delikty". No zákon bol za dobu necelých šiestich rokov viac ako 10 krát novelizovaný. Takže sa postupne zaviedla do zákona značná nesystematičnosť. Táto dovoľuje aj rozdielny výklad. A napríklad úrad, ktorý stále oficiálne tvrdí, že zákon nesmie vysvetľovať si ho pre seba vysvetľuje značne svojsky.
Čo sa novelizuje
Novelou č. 382/2013 Z.z. sa do 309/2009 prinieslo niekoľko zásadných zmien. Niektoré iné sa zdali celkom správne a v pohode. Až neskôr sa ukázalo, že sa dajú dobre zneužiť. Tie podstatné pre nás boli najmä dve - pridanie § 4a - Malý zdroj a podpora pre výrobu elektriny z hutníckeho plynu. Medzi iné patrila úprava § 4 ods. (3) - rozšírenie sankcie za neplnenie rozšíreného okruhu povinností. Nikoho z nás nenapadlo, že sa tento odsek tak hrubo zneužije. Sankcie za porušovanie zákona rieši práve § 16 "Správne delikty". Určuje čo je deliktom a tiež kto správne delikty rieši. V zákone sú dva subjekty na riešenie týchto deliktov: Štátna energetická inšpekcia a colné úrady. Dnes je samostatným zákonom Štátna energetická inšpekcia zlúčená so Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI). Príkladom správneho deliktu je táto citácia zákona: "§ 16 Správne delikty(1) Správneho deliktu podľa tohto zákona sa dopustí a) výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý odovzdá prevádzkovateľovi sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. c) nepravdivé údaje o skutočnej výrobe elektriny, b) výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nezabezpečí samostatné meranie elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podľa § 4 ods. 6 alebo ktorý oznámi úradu nepravdivé údaje podľa § 4 ods. 7, c) výrobca elektriny, ktorý nevráti doplatok prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla príslušného kalendárneho roku podľa § 4 ods. 4, d) výrobca elektriny, ktorý nepredloží sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií úradu a ministerstvu každoročne do 25. januára podľa § 4 ods. 5 písm. b), ..."
V tejto časti správnych deliktov je pôsobnosť SOI a colných úradov jednoznačná. SOI vstupuje do posudzovania či sa niečo stalo, ako sa to stalo a je zavedené štandardné správne konanie podľa zákona o správnom konaní (č. 71/1967). Kto však má posúdiť neplnenie povinností, ktoré nie sú vymenované ako správny delikt? Logicky prichádzajú dve inštitúcie: ÚRSO alebo SOI. Úrad preto, že on pridelenie podpory vykonáva - vydáva potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti a cenové rozhodnutie. SOI lebo je na to v § 15 určená ako "Štátny dozor". A dokonca "§ 17 "Vzťah k správnemu poriadku" v odseku (1) hovorí "Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.". V tomto prípade sa však aktivity chytili jednotlivé regionálne distribučky. A tu je ďalší základný problém celého diania. Zákon je nejasný a dovoľuje rôzne implementácie. Som presvedčený, že distribučky na toto nemajú právo, a dokonca pri zrelom čítaní zákona je jasné, že správny orgán je SOI. Len v realite to tak nie je. Ako vidno z predchádzajúceho, tak § 4 ods. (3) je veľmi nešťastne vsunutý do časti zákona, kde by vôbec nemal byť. Rieši "správny delikt", ale je v právach a povinnostiach. A teda pri takomto postavení vlastne "nemá zodpovedný orgán na posudzovanie" - distribučky (vraj) na pokyn úradu sa teda chopili príležitosti a zákon použili tak ako sa im to hodí.