Ústavný súd skonštatoval, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pri zavádzaní platby porušil ústavu a zákony pretože „nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ a „nepostupoval na základe zákonov a v ich medziach“.
Ústavný súd zdôraznil, že zákon nesplnomocnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol úrad oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy. Podľa ústavného súdu, povinnosť uhradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak výrobcovia nemajú uzavretú zmluvu o prístupe ide nad rámec zákonných povinností.
V tejto súvislosti ústavný súd zdôraznil, že povinnosť platiť platbu za a prístup do distribučnej sústavy môže vzniknúť iba na základe zmluvy o prístupe. Podľa ústavného súdu je uzatvorenie zmluvy o prístupe právom výrobcu, nie jeho povinnosťou.
Dôsledky pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíDňom zverejnenia rozhodnutia ústavného súdu v zbierke zákonov2 predmetná časť ustanovenia § 26 ods. 23 vyhlášky stráca účinnosť a teda nemá právne účinky a nemôže sa aplikovať. Úrad je zo zákona povinný uviesť vyhlášku do súladu s ústavou do 6 mesiacov, pričom je viazaný právny názorom ústavného súdu.
Podotýkame, že v súlade s názorom ústavného súdu je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví povinný postupovať aj pri príprave novej vyhlášky.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemôže bez zákonného oprávnenia zavádzať nové povinnosti ani poplatky a skrývať ich pod iným názvom. V rámci cenovej regulácie môže úrad regulovať iba ceny za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. G-komponent preto môže vyžadovať iba od tých výrobcov, ktorí sa slobodne rozhodli uzavrieť zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy.
Platiť alebo neplatiť?Od stredy väčšina výrobcov stojí pred zásadnou otázkou: platiť alebo neplatiť g-komponent? Práve v týchto dňoch totiž mnohým výrobcom prichádzajú faktúry za g-komponent.
V prípade výrobcov, ktorí neuzavreli s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy je situácia pomerne jednoznačná. Podľa ústavného súdu je g-komponent v ich prípade protiústavný a nikdy voči nim nemal byť zavedený. Takýmto výrobcom by prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav už g-komponent nemali fakturovať. V prípade, ak by im aj faktúra prišla, podľa nášho právneho názoru nie sú povinní takúto faktúru uhradiť.
Situácia je zložitejšia v prípade tých výrobcov, ktorí zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy uzavreli. Tu odporúčame, každý prípad posúdiť individuálne a zvážiť možnosť ukončenia zmluvy alebo vyhlásenia jej neplatnosti. Aj tu však platí to čo povedal ústavný súd, že uzavretie zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je právom, nie povinnosťou výrobcu elektriny.3
Právnická dilemaRozhodnutím ústavného súdu bezpochyby dôjde k závažnému zásahu do existujúce právneho stavu a právnych vzťahov. Takýto zásah môžeme prirovnať k zmene pravidiel počas hry. Jedni môžu požadovať, aby sa v dôsledku zmeny pravidiel anulovali výsledky celej hry od začiatku. Iní môžu namietať, že doterajšie výsledky hry by mali zostať zachované a po novom by sa malo hrať až od momentu zmeny pravidiel.
Aj v prípade rozhodnutia ústavného súdu sa objavujú názory, podľa ktorých sa rozhodnutie vzťahuje iba na situácie po jeho vydaní. Tieto názory sa opierajú o princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia).
Je však spravodlivé, aby nemohli byť napravené neprávosti, ktoré boli spôsobené neústavným právnym predpisom? Je prípustné, aby ochrana jedného princípu znemožnila postihnutým subjektom dožadovať sa toho, čo im bolo v minulosti neprávom odopreté?
Na uvedené otázky dalo veľmi jasnú odpoveď plénum ústavného súdu. Vo svojom zjednocujúcom stanovisku (PLz ÚS 1/06) sa ústavný súdu vyslovil, že jeho rozhodnutia majú účinky ex tunc a teda sa vzťahujú spätne aj na situácie, ktoré vznikli pred ich vydaním. Uvedený záver ústavný súd oprel o princíp ústavnosti.
Vo svojom stanovisku ústavný súd zdôraznil, že v prípade konfliktu medzi princípom právnej istoty a princípom ústavnosti má jednoznačne prednosť princíp ústavnosti. Podľa ústavného súdu účinky rozhodnutia o nesúlade právneho predpisu s ústavou nastávajú ex tunc, teda spätne. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.
Žalovať alebo nežalovať?
Výrobcom elektriny, ktorí s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy by mal príslušný prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy už uhradené platby vrátiť. Preto odporúčame prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy listom vyzvať na ich vrátenie.
Ak by výzva ostala bez odozvy, výrobcovia elektriny sa môžu vrátenia svojich peňazí domáhať súdnou cestou.
V prípade tých výrobcov elektriny, ktorí zmluvu uzavretú majú, odporúčame starostlivo posúdiť Ak existujú relevantné dôvody na ukončenie zmluvy alebo na vyhlásenie neplatnosti zmluvy, aj títo výrobcovia môžu žiadať vrátenie svojich peňazí.
Pavol Poláček, advokát právny zástupca skupiny 45 poslancov v konaní pred Ústavným súdom SRAKO ÚSTAVNÝ SÚD ODÔVODNIL SVOJE ROZHODNUTIE
Prinášame Vám doslovný prepis kľúčových častí odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu vo veci g-komponentu. Prepis vychádza zo zvukového záznamu odôvodnenia rozhodnutia predneseného predsedníčkou ústavného súdu na pojednávaní. Celý zvukový záznam je zverejnený na stránke ústavného súdu.
Vyhláška podlieha kontrole ústavného súdu
(4:20 – 6:32)
K námietke odporcu o nedostatku právomoci ústavného súdu rozhodovať v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy o súlade vyhlášky o cenovej regulácii ústavný súd na tomto mieste uvádza:
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nemožno formálne považovať za ostatný ústredný orgán štátnej správy v zmysle zákona 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správny v znení neskorších predpisov. To však neznamená že normatívne právne akty Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nespadajú pod preskúmavaciu právomoc ústavného súd v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy.
Zo zákonného vymedzenia postavenia, pôsobnosti a právomoci Úradu pre reguláciu sieťových vyplýva, že pre oblasť regulácie sieťových odvetví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví materiálne plní funkciu ústredného orgánu.
Bolo by v rozpore s úmyslom ústavodarcu zveriť ústavnému súdu právomoci negatívneho zákonodarcu vo vzťahu k normatívnym právnym aktom prijímaným orgánom verejnej moci, ak by iba pre zákonné označenie určitého orgánu štátnej správy ako ústredného orgánu štátnej správy alebo miestneho orgánu štátnej správy boli všeobecne záväzné právne predpisy prijímané týmto neoznačeným orgánom štátnej správy vyňaté z preskúmavacej právomoci ústavného súdu v zmysle článku 125 ústavy.
Navyše, ak by sme mali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví považovať za orgán štátnej správy sui generis nezodpovedal by takýto výklad čl. 122 ústavy, ktorý predpokladá iba zriaďovanie ústredných orgánov štátnej správy a miestnych orgánov štátnej správy.
Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že ústavný súd je v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy oprávnený preskúmavať súlad všeobecne záväzného právneho predpisu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s právnymi predpismi vyššej právnej sily.
Vyhláška je v rozpore s ústavou a európskym dohovorom
(7:40 – 13:00)
K navrhovateľom namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 13 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1, 2 ods. 2 a 123 ústavy v spojení s článkom 1 dodatkového protokolu ÚS konštatuje:
Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby či ceny za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorej uzatvorenie je právom výrobcu elektriny. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.
Rovnako ako ani zákon o regulácii explicitne nesplnomocňuje ÚRSO na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktorým by bol URSO oprávnený ustanoviť povinnosť výrobcov elektriny platiť poplatok za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, že títo nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Pokiaľ potom časť ustanovení § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladá výrobcom elektriny povinnosť uhradiť platbu za prístup do distribučnej sústavy aj v prípade, ak nemajú s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzavretú zmluvu o prístupe do regionálnej distribučnej sústavy, táto povinnosť ide nad rámec povinností zakotvených pre výrobcov elektriny v zákone o energetike, čo do platenia poplatok alebo cien za prístup do distribučných sústav, ako aj nad rámec zákonného splnomocnenia pre URSO v zmysle zákona o regulácii upraviť platby výrobcov elektriny za prístup do distribučných sústav.
Popísaný stav nekorešponduje s dikciou čl. 123 ústavy, keďže URSO nepostupoval pri prijímaní sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii na základe zákona o energetike a zákona o regulácii a v ich medziach a zároveň tieto časti § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii ukladajú povinnosti výrobcom elektriny, o ktorých nemožno prehlásiť, že by boli ukladané zákonom alebo na základe zákona, čím sa dostávajú do kontraindikácie s
l. 13 ods. 1 písm. a) ústavy. URSO prijatím sporných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii nekonal v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda nekonal v súlade s princípom legality vyjadreným v.
l 2 ods. 2 ústavy, ktorý tvorí integrálnu súčasť právneho štátu.
Nemožno taktiež opomenúť že aplikáciou neústavných častí § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii dochádza k odčerpaniu časti majetku týchto výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, čím dochádza k neústavnému zásahu do základného práva výrobcov elektriny ako podnikateľských subjektov vlastniť majetok podľa .
čl. 20 ods. 1ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu. Na tomto základe ústavný súd rozhodol tak ako rozhodol.
Čo sa týka ostatných častí napadnutých častí napadnutého § 26 ods. 23 vyhlášky o cenovej regulácii a napadnutého § 26 ods. 24, 25, 26 a § 29 ods. 13 vyhlášky o cenovej regulácii s čl. 13 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1, 2 ods. 2, 20 ods. 1 a 123 ústavy a v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd konštatuje, že u týchto napadnutých ustanovení ide zväčša o technické právne normy, respektíve právne normy, ktorých základ je daný zákonom o energetike a zákonom o regulácii a preto ústavný súd nevyhovel návrhu navrhovateľom na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení s citovanými referenčnými právnymi normami.
Spracoval: Pavol Poláček, advokát
právny zástupca skupiny 45 poslancov v konaní pred Ústavným súdom SR
- tlačová správa ÚSSR s textom nálezu ÚSSR: https://www.ustavnysud.sk/
aktualne-informacie/-/asset_ publisher/wrauMvF7wn26/ content/verejne-zasadnutie- plena-ustavneho-sudu- slovenskej-republi-1 - zvukový záznam z odôvodnenia rozhodnutia ÚSSR: https://www.ustavnysud.sk/c/
document_library/get_file? uuid=f8deffa6-35c6-48b7-b735- 8ad9b8229115&groupId=10182 - zvukový záznam z pojednávania na ústavnom súde: https://www.ustavnysud.sk/c/
document_library/get_file? uuid=0f542989-e1e5-4c7b-99eb- d8778a565eae&groupId=10182 - príhovor pána Poláčka pred ÚSSR: http://www.sapi.sk/wp-content/
uploads/2016/06/PREDNES_ POJEDNAVANIE-USSR_220616.docx