TLAČOVÁ SPRÁVA
3. január 2018
Nový rok,
nový predseda, rovnaké praktiky
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v decembri
nezaháľal a zverejňoval nové cenové rozhodnutia. Už tradične nimi
nepotešil výrobcov zelenej energie, ktorým v rámci „podpory OZE“ hodil pod
nohy ďalšie polená.
Nešťastný
G-komponent
O G-komponente vyslovil, už pred viac než dvoma rokmi,
pochybnosti najmä Ústavný súd SR. Všetky tri distribučné spoločnosti však tento
nález ignorovali a platbu fakturovali výrobcom naďalej, v rozpore
s nálezom ÚS. V súlade s nálezom už rozhodovali, v prospech
poškodených zelených výrobcov, okresné súdy a v ostatných mesiacoch
aj krajské. V niektorých prípadoch dokonca aj distribučné spoločnosti
tento protiústavne vymáhaný poplatok výrobcom už vrátili.
Novela zákona o podpore OZE ale, aj napriek
rozhodnutiam súdov, zakotvila tzv. G-komponent (platba za prístup do sústavy)
priamo do zákona. Zákonodarcovia týmto krokom vážne ohrozili záujmy Slovenska
a podporu OZE, ku ktorej sme sa, v rámci energetickej únie,
zaviazali. G-komponent totiž znevýhodňuje domácich výrobcov oproti
zahraničným tým, že výrazne predražuje domácu elektrinu. Pred sviatkami
navyše ÚRSO zverejnil rozhodnutia, ktorými upravuje cenu za prístup do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatňovania. Od januára
2019 tak už nie je G-komponent len zakotvený v zákone, ale na strednom a
východnom Slovensku vzrástla aj jeho výška. Nárast sa priamo odvíja od zmeny výšky
ceny za tzv. maximálnu rezervovanú kapacitu, nemení sa jej percentuálny podiel.
Kým ZSDIS cenu za prístup do sústavy nezmenila,
VSD ju zvýšila o 117,5 EUR/MW za mesiac
a v rámci SSD vzrástla cena za prístup až o 532,1
EUR/MW mesačne. Ročne tak na východnom Slovensku G - komponent stúpne o 423 EUR
na každý MW a na strednom Slovensku dokonca až o 1915,56 EUR. „Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví opäť ukázal svoju predstavu transparentnej regulácie.
Bez akéhokoľvek zdôvodnenia a vyčíslenia nákladov, ktoré, údajne, distribučným
spoločnostiam vznikajú, zvýšil, už od počiatku neoprávnený, nejasný a tajuplný
poplatok. Bez diskusie, bez zdôvodnenia, len tak.“ upozorňuje Veronika
Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE. „Opätovne
preto zvážime všetky právne kroky. Nie je možné, aby členská krajina EÚ
v 21.storočí určovala ceny z krištáľovej gule a za zatvorenými dverami,
bez odborných analýz,“ dodáva Galeková.
Sporná
TPS
Ďalším prekvapujúcim rozhodnutím je zníženie tarify za
prevádzkovanie systému (TPS), ktorou sa financuje podpora OZE, KVET, ale aj
ťažba hnedého uhlia. Prekvapujúcim, v tomto prípade, nie je ani tak
zníženie TPS, ktoré odborná verejnosť víta, ale skôr to, o koľko sa
tarifa, v súčasnosti tvoriaca 22% z koncovej ceny elektriny, znížila.
Zníženie TPS o rovné 1 euro ÚRSO zdôvodnil „poklesom tarify pre OZE
a KVET, z dôvodu rastu ceny elektriny a s tým súvisiacim
poklesom nákladu na doplatok.“ „Proti zdôvodneniu ÚRSO sa namietať
nedá, rozporuplný a priam až nemožný, je však výpočet, akým úrad získal
rovné euro,“ poukazuje Veronika Galeková. „Výpočet doplatkov totiž
vychádza z ceny elektriny na straty, ktorá vzrástla z 31,773 eur/MWh na 40,49 eur/MWh. O tento
rozdiel, vo výške 8,717 EUR/MWh, klesne aj doplatok každému výrobcovi z OZE a
KVET. Ako je potom možné, že TPS, ktorej najväčším zdrojom sú práve náklady na
doplatok, klesne len o 1 EUR/MWh?,“ pýta sa riaditeľka SAPI.
Aj samotný predseda ÚRSO, Ľubomír Jahnátek, pritom priznal,
že tarifa sa mohla znížiť dokonca až o takmer 2 €/MWh. „V záujme zníženia
historického dlhu“ ale, podľa slov Jahnátka, poputuje rozdiel v hodnote,
približne, 11,1 mil. eur, rovno na účty distribučných monopolov. Spojenie
historický dlh ale v slovenskej legislatíve nenájdeme a ÚRSO, ktorý má byť
nezávislý, by sa legislatívy, ktorá ho zriadila, mal dôsledne držať. Podľa
názoru SAPI platná legislatíva neumožňuje svojvoľne vytvárať akési
rezervy. Úlohou regulátora je presne vyčísliť náklady subjektov, stanoviť
primeraný zisk a tieto náklady potom presne rozpočítať do koncovej ceny
elektriny.
„Z pohľadu oprávnených nákladov, vstupujúcich do výpočtu
TPS, je takmer nemožné dosiahnuť pokles presne o 1 euro. S veľkou pravdepodobnosťou
tak ide o svojvoľné rozhodnutie ÚRSO, mimo regulačného rámca. Pri takomto
rozhodnutí je viac než otázne, či regulátor rozhodol efektívne a s
prihliadnutím na svoje skutočné možnosti a povinnosti,“ zdôrazňuje Ján
Karaba, člen výkonného výboru SAPI. „Navyše,
ak počítame s objemom koncovej spotreby elektriny na rok 2019 vo výške
cca 25 TWh, pri možnom dvojeurovom znížení TPS, by sa vytvorili rezervy 25
miliónov eur a nie 11,1 mil., o ktorých hovorí predseda ÚRSO. To
znamená, že koncoví odberatelia na Slovensku by mohli celkovo zaplatiť o ďalších
25 miliónov eur ročne menej,“ uzatvára Ján Karaba.
Nový rok sa tak, aj vďaka ÚRSO, pre výrobcov elektriny nezačína
najlepšie. Slovensko už má len posledný rok na splnenie svojich záväzkov voči
EÚ a dosiahnutie 14% podielu OZE na spotrebe energie. Chýbajúce 2% sa
však, v kontexte energetickej politiky Slovenska, javia ako
nedosiahnuteľná méta. Ostáva len dúfať, že si Ministerstvo hospodárstva SR
a aj regulátor túto skutočnosť uvedomujú a, pre zmenu, obnoviteľné
zdroje aj reálne podporia.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, juraj.vedej@agenturaprestiz.sk