G-komponent - spravodlivosť v sieti?

TLAČOVÁ SPRÁVA

12. júl 2018

G-komponent - spravodlivosť v sieti?  Stále horúca téma, tzv. G-komponent, naberá v letných mesiacoch na intenzite. Dôvodom je zrejme práve prebiehajúce ukončovanie medzirezortného pripomienkového konania (MPK) k zákonu o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej vysokoúčinnej výroby elektriny a tepla (zákon č. 309/2009 o podpore OZE). Ani jednoznačný výrok súdnej moci nepresvedčil monopolné distribučné spoločnosti, aby podporili spravodlivú a transparentnú reformu systému OZE a vrátili do energetiky férovosť. Ostáva však veriť, že Ministerstvo hospodárstva SR, rovnako ako ÚRSO, dajú prednosť obhajovaniu štátnych záujmov pred súkromnými a budú naďalej podporovať slovenské ciele pre dosahovanie podielu OZE a všetky subjekty na energetickom trhu. Všetky regionálne distribučné spoločnosti napriek dva roky starému a jednoznačnému nálezu Ústavného súdu pokračujú v obhajobe  G-komponentu, ktorý protiústavne fakturujú mnohým  výrobcom zelenej energie doteraz a to aj napriek skutočnosti, že rozhodnutie ÚS SR zohľadňujú aj okresné súdy, ktoré priznávajú výrobcom vrátenie peňazí, ktoré od nich distribučné spoločnosti vybrali nezákonne. O protiústavnosti tzv. G- komponentu, teda poplatku za prístup do distribučnej sústavy rozhodol Ústavný súd SR na verejnom pojednávaní v Košiciach dňa 22. 6. 2016. Do dnešného dňa už padlo viac ako 15 súdnych rozhodnutí, ktoré jednohlasne dávajú za pravdu výrobcom. Diskusia o G-komponente je navyše aktuálne stále živou, o čom vypovedá aj pripravovaná novela zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore OZE a KVET, ktorá chaotickým spôsobom mení definíciu pojmu prístup do distribučnej sústavy a zavádza povinnosť uzatvoriť spornú zmluvu o prístupe a distribúcii. Novela chce týmto napevno ukotviť kontroverznú platbu za prístup, čím by sa vytvoril nebezpečný precedens. Dňa 11. 5. 2018 už SAPI proti podobným účelovým snahám pred budovou NR SR jeden verejný protest organizovalo.  Ostro sledovaná novela MPK k predmetnej novele navyše ukazuje, že nielen výrobcovia zastupovaní SAPI, ale aj množstvo iných subjektov a výrobcov s takýmto znením novely zákona č. 309/2009 a uzákonením platby za prístup ostro nesúhlasí. Hovorkyňa VSD, Andrea Danihelová upozornila^[1], že „s udržiavaním distribučnej sústavy sú spojené náklady, ktoré sú špecifické. Sú to náklady, ktoré by prevádzkovateľ distribučnej sústavy nemal, ak by výrobca sústavu nevyužíval. Je preto žiaduce, aby sa výrobca na týchto nákladoch podieľal. Zavádza sa tým princíp proporcionality a väčšej spravodlivosti v platbách za prístup.” Zelení výrobcovia ale tvrdia, že za pripojenie do distribučnej sústavy už raz zaplatili. “Každý výrobca uhradil pri pripojení poplatok v hodnote približne 20 000 eur za inštalovaný 1 MW výkonu fotovoltickej elektrárne, ktorý má slúžiť na zabezpečenie dostatočnej kapacity v sieti,” upozorňuje Ján Karaba, člen výkonného výboru SAPI. Tento poplatok sa neskôr na základe úprav v cenníkoch distribučných spoločností zvýšil na približne 100 000 eur. “Dovolím si teda tvrdiť, že, aj keď s elektrinou neobchodujeme na trhu, za pripojenie a možnosť dodávania elektriny do sústavy sme riadne zaplatili a všetky zákonné podmienky spĺňame a rovnako napĺňame princíp spravodlivosti a proporcionality. Na strane distribučných spoločností teda ostáva preukázať, na aké náklady sa odvolávajú a aj to, ako tento jednorázový poplatok použili, keď ho teraz chcú v podobnej výške inkasovať od výrobcov každý rok,” dodáva Ján Karaba. Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny Podľa Ústavného súdu aj okresných súdov neukladá Zákon o energetike výrobcom elektriny povinnosť platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy inak, ako na základe platne uzavretej zmluvy o prístupe a distribúcii, ktorej uzavretie je právom a nie povinnosťou výrobcu. Výrobcovia elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe a distribúcii nie sú povinní G-komponent platiť. Je teda protiústavné vyberať od výrobcov elektriny bez platnej zmluvy o prístupe a distribúcii tento poplatok a fakturovaním G-komponentu distribučné spoločnosti porušujú zákon aj vyhlášku ÚRSO, ktorá im to už v zmysle nálezu Ústavného súdu ani nedovoľuje. Preto sú G-komponent povinní platiť iba tí výrobcovia, ktorí službu prístupu do distribučnej sústavy skutočne využívajú na základe zmluvy o prístupe a distribúcii elektriny. To sú výrobcovia, ktorí využívajú distribučnú sústavu na distribúciu nimi vyrobenej elektriny a predávajú ju koncovým odberateľom, čo nie je prípad výrobcov z OZE. Výrobcovia z OZE totiž vyrobenú elektrinu len odovzdávajú do sústavy, aby s ňou ďalej obchodovali iné subjekty trhu. Člen predstavenstva ZSD, Marián Kapec, si ale myslí^[2], že výrobcovia „zabúdajú na to, že bez prístupu do distribučnej sústavy by ich podnikanie nebolo možné, pretože by elektrinu nemali komu dodávať. Využívanie distribučnej sústavy predstavuje už samotné právo dodávať (vpúšťať) elektrinu do tejto sústavy. Výrobcovia, ktorí elektrinu dodávajú do sústavy, teda z prístupu do sústavy výrazným spôsobom profitujú, ale odmietajú podieľať sa na jej financovaní.“  Ústavný súd ale v bode 21.1 svojho rozhodnutia konštatoval, že samotný prístup výrobcu do distribučnej sústavy je „právo „vpúšťať“ do distribučnej sústavy ním vyrobenú elektrinu pre účely prenosu k odberateľom, resp. iným účastníkom trhu.“ V praxi to znamená, že nie len vpúšťať, ako tvrdí Marián Kapec, ale vpúšťať za nejakým účelom, konkrétne za účelom prenosu. Otázne je, či je takéto zavádzanie úmysel, alebo len neznalosť slovenského jazyka, či výkladu práva. Podozrivé praktiky distribučných spoločností Napriek vyhrážkam distribučných spoločností o odpájaní, mnohí výrobcovia zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy nepodpisujú ani pod nátlakom. Z tých, ktorí už podpísali sa nájdu aj takí, čo ich rušia. Aj keď sú regionálne distribučné spoločnosti prirodzeným monopolom, nemalo by, podľa výrobcov, k dochádzať k zneužívaniu tohto postavenia. Distribučné spoločnosti navyše protiprávne nútia uzatvárať sporné zmluvy o prístupe aj domácnosti z projektu Zelená domácnostiam, keď podmieňujú inštaláciu 4Q elektromeru na dodávku do siete podpisom zmluvy o prístupe. SAPI každý mesiac rieši množstvo podobných podnetov, kedy distribučné spoločnosti hľadajú medzery v zákone a diskutabilnou interpretáciou nútia domácnosti podpísať zmluvu o prístupe, hoci ju  nepotrebujú a nechcú. Kto všetko platí za prístup do distribučnej siete? V roku 2013  ÚRSO v bezdôvodne skrátenom legislatívnom konaní rozhodol, že poplatok zavedie aj pre výrobcov elektriny a to aj napriek tomu, že veľká časť výrobcov prístup do sústavy nevyužíva a ani využívať nemôže, keďže vyrobenú elektrinu nedistribuuje a nepredáva na trhu. Tento tzv. hybridný model znamená, že 90% prostriedkov na rezerváciu kapacity sa vyberá od spotrebiteľov a 10% od výrobcov, pričom výška poplatku sa odvíja od inštalovaného výkonu zariadenia. Distribučné spoločnosti spotrebiteľov strašia zvýšením cien energií v prípade zrušenia G-komponentu. Zaujímavé je však, že zavedenie poplatku v roku 2014 sa do zníženia cien nepretavilo. „ÚRSO aj distribučné spoločnosti zverejňujú iba čiastkové informácie a údaje, ktoré otvorenej diskusii nielen o G-komponente nepomáhajú,“ upozorňuje Pavel Šimon, vice-prezident Komory užívateľov a výrobcov OZE (KUVOZE). „Žiadame preto Ministerstvo hospodárstva SR o prijatie transparentnej legislatívy  a vytvorenie spravodlivých podmienok a slobodného prístupu k informáciám pre všetkých účastníkov energetického trhu. Vďaka takejto legislatíve by sme mohli dúfať v zverejnenie objektívne verifikovateľného súčtu nákladov, ktoré údajne výrobcovia zelenej energie svojim dodávaním do sústavy spôsobujú distribučným spoločnostiam. To sú otázky, ktoré odberateľov trápia najviac,“ dodáva Pavel Šimon.  „Aj keď máme vážne výhrady, odbornej, a na číselných faktoch založenej, diskusii o oprávnenosti nákladov sa nebránime. Už niekoľko rokov na ňu vyzývame. Odmietame však platiť  likvidačné poplatky za inštalovaný výkon, pretože platíme aj za čas, kedy elektráreň nič neprodukuje a teda preukázateľne ani technicky využívať sústavu nemôže. Ak elektráreň nič neprodukuje, čo potom prepravuje? Je toto spravodlivosť?“ pýta sa Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „Platba za inštalovaný výkon predstavuje pri malých elektrárňach 40–násobne vyššiu platbu ako by bola pri platbe za prenesený objem elektriny. Otázka proporcionality je na mieste aj pri spôsobe, akým určilo ÚRSO poplatok tak, že veľká elektráreň, vďaka súčasnému nastaveniu G-komponentu, platí 50 centov za 1 MWh, kým malý výrobca za rovnaký objem vyrobenej elektriny musí platiť 20 eur,“ upozorňuje Veronika Galeková. V prípade zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom 1 MW tak ročná výška G-komponentu predstavuje sumu približne 20 000 eur, kým v prípade prepočtu za prenesený objem elektriny by to bolo len 500 eur. Podpora vyhodená do koša? V súčasnosti stále funguje systém podpory formou fixných výkupných cien, ktorý však po 15 rokoch od spustenia napríklad fotovoltickej elektrárne skončí a výrobcovia OZE sa ocitnú na voľnom trhu s energiou. „Už teraz G-komponent výrazne zasahuje do konkurencieschopnosti domácich výrobcov v našom regióne, keďže v okolitých krajinách G-komponent zavedený nie je.” upozorňuje Róbert Zelenay zo Slovenských elektrární. Okrem toho zasahuje do návratnosti investície, keďže ju predlžuje o približne 2 roky. Akonáhle sa ale skončí podpora výkupnými cenami, čísla sa dramaticky zmenia. Súčasná trhová cena energie sa pohybuje okolo 45 eur za MWh, no ani pri trhovej cene 50 eur za MWh by sa 1 MW fotovoltickej elektrárni neoplatilo vyrábať energiu po skončení podpory. Takáto elektráreň, ktorá po 15 rokoch od spustenia dokáže vyprodukovať priemerne cca 900 MWh ročne, vygeneruje pri cene 50 EUR za MWh príjmy vo výške 45.000 EUR. Výrobca ale musí počítať s prevádzkovými nákladmi, ktoré sa pri takejto fotovoltickej elektrárni zvyknú pohybovať až do výšky 25 000 eur ročne. Ak následne výrobca uhradí G-komponent v takmer rovnakej výške ako prevádzkové náklady, elektráreň sa stane nerentabilnou. Takáto forma likvidácie zelených elektrární a plytvanie peňazí spotrebiteľov, ktorí sa, prostredníctvom účtov za elektrinu, 15 rokov skladali na výstavbu a podporu zelených zdrojov je v absolútnom rozpore s novými cieľmi EÚ, ktoré stanovili podiel OZE na spotrebe energie do roku 2030 na 32%. Červená Zelenej domácnostiam? Zástupcovia distribučných spoločností hovoria o výrobcoch a ich povinnosti platiť za ponúkané služby. Medzi týchto výrobcov sa ale radia aj majitelia malých fotovoltických elektrární, zhotovených v rámci programu Zelená domácnostiam, ktorých tiež distribučné spoločnosti nútia uzatvárať zmluvy o prístupe a distribúcii, v opačnom prípade nechcú vymeniť elektromer, hoci ide o povinnosť danú zákonom. Treba zdôrazniť, že sa jedná o občanov, ktorí investovali nemalé vlastné prostriedky, aby si znížili náklady na energie a do siete odvádzajú len prebytky distribučnej spoločnosti zadarmo, pretože tak im to ukladá zákon, čo sa rozhodne ako podnikanie klasifikovať nedá. Podľa novely zákona 309/2009 a nepochopiteľným ukotvením povinnosti uzavrieť zmluvu o prístupe budú zrejme ešte tisícky domácností musieť, rovnako ako ostatné elektrárne, platiť G-komponent v zatiaľ neznámej výške. Distribučné spoločnosti chcú zažalovať štát V nedávnom rozhovore pre najväčší slovenský ekonomický denník sa predseda predstavenstva SSE-D František Čupr vyjadril, že ak krajské súdy rozhodnú v prospech výrobcov a distribučné spoločnosti budú musieť vrátiť protiústavne vybrané poplatky naspäť výrobcom a prestať ich ďalej vyberať, SSE-D zažaluje regulátora alebo štát.^[3] „SAPI víta toto rozhodnutie a veríme, že distribučné spoločnosti tak aj urobia. Na nesúlad s nadradenou európskou legislatívou a zlyhanie regulátora SAPI upozorňovalo už na začiatku celej kauzy v roku 2014, kedy sme sa taktiež pokúšali o diskusiu o oprávnenosti tohto poplatku, jeho výške, či nastaveniu,“ uzatvára Veronika Galeková. http://www.teraz.sk/ekonomika/g-komponent-ako-ho-presadzuju-distribu/336524-clanok.html https://www.energie-portal.sk/Dokument/kontroverzny-poplatok-za-pristup-smeruje-do-zakona-upozornuje-sapi-104500.aspx     Kontakt pre médiá: Juraj Vedej, 0944 161 976, juraj.vedej@agenturaprestiz.sk ^[1] https://venergetike.sk/special-g-komponent-spravodlivost-v-sieti/ ^[2] https://venergetike.sk/special-g-komponent-spravodlivost-v-sieti/ ^[3] Hospodárske noviny, 9.7.2018, strana 6.

Komentáre