Ekonomika FVE po skončení podpory - G-komponent môže v budúcnosti odstaviť prevádzku niektorých elektrární

Ivana Kukanová
03. 05. 2017



O ústavnosti, či skôr protiústavnosti G-komponentu sa za ostatných 6 mesiacov hovorilo veľa. Málo sa však hovorilo o tom, ako zavedenie spomínaného poplatku v budúcnosti ovplyvní ekonomiku elektrární, zvlášť tých solárnych. Hneď na začiatku treba povedať, že výška G-komponentu nezávisí od typu zdroja, z ktorého sa energia vyrába. Výška poplatku je určená len súčinom sadzby za prístup do distribučnej sústavy, schválenej ÚRSO pre jednotlivé distribučné spoločnosti, výšky rezervovanej kapacity daného zdroja a neznámej konštanty 30 % pochádzajúcej z dielne ÚRSO . Rozdiel vo výške samotného poplatku teda primárne vytvárajú rozdielne sadzby distribučných spoločností. Najvyššiu sadzbu za prístup, cca 21 000 eur za MW ročne, má VSD a najnižšiu, cca 17 000 eur za MW ročne, má ZSD.   Negatívne externality Najväčší ekonomický problém G-komponentu ale podľa výrobcov je, že sa neodvíja od množstva energie, ktorú výrobca reálne vyrobí a prípadne dodá do siete. Poplatok je totiž fixný a výrobca ho musí platiť už len na základe pripojenia do siete a to bez ohľadu na to, či práve energiu vyrába alebo nie. Tepelné a jadrové elektrárne s takýmto nastavením problém mať nemusia, keďže produkujú stály objem energie, ktorý sa dá dopredu plánovať. Naproti tomu výrobcovia OZE, obzvlášť zo slnečnej energie, objemy plánovať nemôžu na dennej báze a výkon elektrární závisí od počtu slnečných dní.  Ak Slnko nesvieti, nemôžu solárne elektrárne vyrábať. V takom prípade sú výrobcovia v strate, lebo náklady na údržbu, či prevádzku vznikajú stále. Ak k tomu pripočítame aj G-komponent, hovoríme v prípade solárnych elektrární o likvidácii takýchto zdrojov a nepochopeniu zelenej energetiky.   Elektrárne bez zisku V súčasnosti stále funguje systém podpory formou fixných výkupných cien, ktorý však po 15 rokoch od spustenia fotovoltickej elektrárne skončí a výrobcovia OZE sa ocitnú na voľnom trhu s energiou. Už teraz G-komponent výrazne zasahuje do návratnosti investície, keďže ju predlžuje o približne 2 roky. Akonáhle sa ale skončí podpora výkupnými cenami, čísla sa dramaticky zmenia. Súčasná trhová cena energie sa pohybuje okolo 26 - 30 eur za MWh. Ak by sme počítali s, pre výrobcov, optimistickým scenárom, mohla by sa v priebehu nasledujúcich 9 – 10  rokov trhová cena zdvihnúť na 50 eur za MWh. Ani vtedy by sa 1 MW fotovoltickej elektrárni sa neoplatilo ďalej vyrábať energiu. Takáto elektráreň, ktorá po 15 rokoch od spustenia dokáže vyprodukovať priemerne cca 900 MWh ročne, vygeneruje pri cene 50 EUR za MWh príjmy vo výške 45.000 EUR. Výrobca ale musí počítať s prevádzkovými nákladmi, ktoré sa pri takejto fotovoltickej elektrárni zvyknú pohybovať až do výšky 25 000 eur ročne. Ak následne výrobca uhradí G-komponent v takmer rovnakej výške ako prevádzkové náklady, elektráreň sa stane nerentabilnou. Z ekonomického hľadiska teda nebude žiadny dôvod na jej ďalšiu prevádzku. Práve táto skutočnosť jasne hovorí o absencii podpory zelených zdrojov, či chýbajúcej koncepcii rozvoja alternatívnej energetiky na Slovensku.   Na jednej strane prácne dotujeme 15 rokov OZE, s cieľom vybudovať energetickú sebestačnosť z domácich surovín, no zároveň si svoj energetický sektor sami ničíme nezmyselným poplatkom, ktorý bude tieto zdroje umelo predražovať. Ak navyše susedné krajiny ako Maďarsko, Poľsko, či Česká republika G-komponent nezavedú, stane sa slovenská energia prakticky nepredajnou, lebo stratí akúkoľvek konkurencieschopnosť. „Zelených výrobcov kvôli kritike G-komponentu často obviňujú, že nechcú prispievať do systému a  podieľať sa ňom,“ hovorí Veronika Galeková, riaditeľka SAPI. „Takto nastavený systém participácie je však pre výrobcov z OZE a zvlášť zo Slnka likvidačný a v trhovej ekonomike by ho nebol ochotný akceptovať nijaký podnikateľský subjekt. Akýkoľvek zavedený poplatok by mal byť prijatý po diskusii. Participácii na systéme sa vôbec nebránime, no nie je možné očakávať od producentov elektriny, že za vyrobenú a predanú elektrinu nebudú mať žiaden zisk, či budú dokonca v strate. Takéto elektrárne sa budú totiž zatvárať a v konečnom dôsledku nielen že nesplníme ciele stanovené do roku 2020, či do roku 2030, ale sa vrátime späť na úroveň pred rokom 2010. Dôsledky ale nepoškodia len spotrebiteľov, ktorí sa na financovaní systému podieľali, ale aj naše spoločné životné prostredie, našu konkurencieschopnosť a energetickú nezávislosť,“ varuje Veronika Galeková.   Ćlánok: http://www.teraz.sk/ekonomika/sapi-sr-si-svoj-energeticky-sektor-sam/253557-clanok.html

Komentáre

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek