Členská zóna
Slovensko má v energetike výhodu, ktorú mu mnohé iné krajiny môžu závidieť. Väčšinu elektriny vyrába z nízkoemisných zdrojov, najmä z jadra a vody. To však nestačí na pokrytie rastúcej spotreby, zabezpečenie konkurencieschopných cien ani na napĺňanie nových požiadaviek priemyslu. Európa na tieto výzvy reaguje zrýchleným rozvojom obnoviteľných zdrojov energie. Slovensko však v tomto úsilí zatiaľ zaostáva.
Priemer EÚ nám uteká
V európskych štatistikách sa obnoviteľné zdroje nesledujú iba pri elektrine. Celkový podiel OZE zahŕňa celú konečnú spotrebu energie – teda elektrinu, vykurovanie a chladenie aj dopravu. V roku 2024 tvorili obnoviteľné zdroje 25,2 % tejto spotreby v EÚ, pričom cieľ na rok 2030 je 42,5 %.
Pri samotnej elektrine je rozdiel medzi EÚ a Slovenskom ešte výraznejší. V roku 2024 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov 47,5 % hrubej spotreby elektriny v EÚ, na Slovensku to bolo 24,9 %. Slovensko má pritom silný nízkoemisný základ vďaka jadru a vode, no nové obnoviteľné zdroje pribúdajú pomaly. Práve to je slabé miesto nášho energetického mixu.
Jadrom to nekončí
Slovenská výroba elektriny stojí najmä na jadre. Podľa národného energetického mixu za rok 2024 tvorili jadrové zdroje viac než 60 % výroby elektriny. Vodné elektrárne mali podiel vyše 17 %, solárne zdroje približne 2,4 % a vietor prakticky nulový podiel.
Tieto čísla ukazujú dve veci naraz. Slovensko už dnes vyrába veľkú časť elektriny bez emisií. Zároveň však takmer nevyužíva nové obnoviteľné zdroje, ktoré v Európe rýchlo pribúdajú a čoraz viac ovplyvňujú cenu, dostupnosť aj pôvod elektriny.
Debata preto nemá stáť na otázke, či jadro alebo obnoviteľné zdroje. Slovensko potrebuje oboje. Stabilné zdroje dávajú sústave pevný základ, nové obnoviteľné zdroje prinášajú viac domácej elektriny bez palivových nákladov. Spolu s investíciami do sietí, flexibility a akumulácie môžu vytvoriť odolnejší mix než spoliehanie sa na jeden dominantný pilier.
Cena elektriny sa bude čoraz viac odvíjať od domácich zdrojov
Obnoviteľné zdroje samy osebe nezaručia nízke účty. Cenu elektriny ovplyvňuje trh, regulácia, distribučné poplatky, stav sietí, dane aj podpora. No platí, že krajina s väčším podielom lacných domácich zdrojov má lepšiu pozíciu než krajina, ktorá nové zdroje povoľuje pomaly a svoj potenciál necháva nevyužitý.
Slnko a vietor nemajú palivové náklady. Keď už stoja a sú pripojené do siete, vyrábajú elektrinu bez závislosti od cien plynu, uhlia alebo dovozu palív. Preto nie sú iba klimatickým riešením. Sú aj ekonomickým nástrojom, ktorý môže znižovať tlak na veľkoobchodné ceny a posilniť odolnosť krajiny voči výkyvom na energetických trhoch.
Priemysel bude potrebovať viac čistej elektriny
Ešte vážnejší je tento problém pri firmách. Európsky priemysel už dnes sleduje, kde má dostupnú, stabilnú a nízkoemisnú elektrinu. Takéto podmienky budú rozhodovať o nových investíciách, modernizácii výroby aj udržaní pracovných miest.
Netýka sa to iba veľkých fabrík. Viac elektriny budú potrebovať dodávateľské reťazce, dátové centrá, batériové projekty, teplárenstvo, doprava aj nové služby. Ak má Slovensko zostať priemyselnou krajinou, musí mať dosť elektriny za cenu, ktorá nebude brzdiť výrobu ani investície.
Krajiny, ktoré dokážu rýchlo povoľovať nové zdroje, posilňovať siete a prepájať energetiku s priemyslom, budú mať výhodu. Slovensko ju môže mať tiež, ale nie bez jasných pravidiel a rýchlejšieho postupu.
Problém je najmä byrokracia
Slovensko potrebuje prestať hovoriť o obnoviteľných zdrojoch ako o doplnku. Sú súčasťou energetickej infraštruktúry, bez ktorej bude moderná ekonomika fungovať čoraz ťažšie.
Najdôležitejšie je zrýchliť povoľovanie, dodržiavať lehoty, pripraviť rozumné akceleračné zóny a jasne nastaviť pravidlá pre investorov, obce aj distribučné spoločnosti. Popri tom treba posilňovať siete, rozvíjať flexibilitu, akumuláciu, samospotrebu, energetické komunity a dlhodobé zmluvy o nákupe elektriny.
