Poľnohospodárske plochy,
ktoré zároveň slúžia ako solárne elektrárne? Tento inovatívny prístup sa na Slovensku stále stretáva s legislatívnymi prekážkami, no v
Rakúsku je realitou. Na návšteve agrivoltickej elektrárne EWS Sonnenfeld sa
minulý týždeň zúčastnili zástupcovia slovenských štátnych inštitúcií a
poľnohospodárskych komôr a združení, ktorí sa prišli pozrieť, ako môže
kombinácia poľnohospodárskej výroby a výroby elektriny zo slnka zásadným
spôsobom zmeniť pohľad na využívanie ornej pôdy na energetické účely.
Študijno-edukačná návšteva sa uskutočnila v rámci medzinárodného projektu From
Plans to Reality – Renewable Chance for Future, ktorý bol podporený
Európskou klimatickou iniciatívou (EUKI).
Agrivoltika: Viac ako len slnečné panely
Agrivoltická elektráreň sa od bežnej fotovoltickej elektrárne odlišuje tým, že fotovoltické panely sú upevnené vo väčšej výške a panely sa dokážu otáčať až o 360 stupňov. Vďaka tomu, že nie sú pevne upevnené ako klasické fotovoltické moduly, dokážu poľnohospodári obrábať pôdu pod nimi aj poľnohospodárskymi mechanizmami.
Schéma agrivoltickej elektrárne
Zdroj: EWS Sonnenfeld
Agrivoltika je nielen riešením, ako nezaberať
úrodnú pôdu na výrobu elektriny, ale pre poľnohospodárov prináša viaceré ďalšie
výhody. „Nejde iba o ďalší príjem poľnohospodára z výroby elektriny, ale aj o
úsporu závlah či podporu biodiverzity na obrábaných poliach, ktoré prináša
práve tento koncept výroby zelenej energie,“ vysvetľuje dôvod rastu záujmu o
túto technológiu vo svete Ján Horváth, člen výkonného výboru SAPI – Slovenskej
asociácie udržateľnej energetiky.
Agrivoltická elektráreň EWS Sonnenfeld, ktorá sa
nachádza v prihraničnom rakúskom meste Bruck an der Leitha, funguje od roku
2023. Na 5 hektároch tu prevádzkujú agrivoltickú elektráreň, ktorá slúži aj na
výskum v oblasti zlepšovania výsledkov pestovania plodín v rámci tohto
konceptu. Solárne panely sú tu umiestnené nad poľnohospodárskymi plochami,
pričom technologické riešenie umožňuje ich otáčanie o 360 stupňov. Vďaka tomu
môžu poľnohospodári v rámci agrivoltických elektrární využívať aj veľké
poľnohospodárske mechanizmy, a teda obhospodarovať aj výrazne väčšie plochy.
Skúsenosti, ktoré
Slovensko potrebuje
Na Slovensku však tento inovatívny spôsob využívania pôdy stále naráža na
prekážky. Slovenskí farmári by pritom mohli nielen získať stabilný príjem z
predaja elektriny, ale zároveň by im technológia pomohla zlepšiť podmienky na
pestovanie a šetriť náklady na zavlažovanie.
Počas letných horúčav totiž fotovoltické panely
vytvárajú tieň, ktorý znižuje teplotu pôdy, v prípade EWS Sonnenfeld to bolo
počas letných mesiacov v roku 2024 až o 5 °C. Tým znižujú potrebu závlah, čím
šetria náklady na pestovanie plodín a zároveň zlepšujú podmienky pre rast
plodín. Keďže panely chránia pôdu aj pred priamym vetrom, aj v jarných a
jesenných mesiacoch pomáhajú zachovať vyššiu vlhkosť pôdy.
Navyše, ako ukazujú výsledky výskumu v EWS
Sonnenfeld za rok 2024, pôda pod panelmi je aj počas zimy o 0,3 °C teplejšia.
Vďaka lepšej mikroklíme dosiahli v rámci EWS Sonnenfeld o 10 % vyššie výnosy
poľnohospodárskych plodín oproti priľahlým referenčným plochám bez
agrivoltických panelov. „Agrivoltika nám ukazuje, ako sa dá využiť pôda
efektívne a udržateľne. Slovenskí poľnohospodári by mohli profitovať nielen zo
zeleného príjmu, ale aj z lepších podmienok pre pestovanie plodín,“ dodáva J.
Horváth.
Výzva pre Slovensko:
Otvoriť dvere agrivoltike
Problémom v prípade rozvoja agrivoltiky na Slovensku je, ako upozornil J.
Horváth počas návštevy EWS Sonnenfeld, najmä legislatíva. Tá neumožňuje využiť
ornú pôdu na kombinovanú výrobu potravín a energie, pretože zákony dovoľujú
využívať pôdu buď na poľnohospodársku výrobu, alebo na priemyselné účely. „V iných krajinách je už dnes bežná klasifikácia pôdy na duálne využitie, teda pestovanie plodín a výrobu elektriny. Ako SAPI komunikujeme so štátnymi inštitúciami a vieme im sprostredkovať skúsenosti z iných krajín,“ vysvetľuje Ján Horváth.
Pre Slovensko, ktoré má v južných regiónoch s
kvalitnou poľnohospodárskou pôdou aj mimoriadne vhodné podmienky na výrobu
elektriny zo slnka, je agrivoltika optimálnym riešením. Vytvorenie podmienok
pre rozvoj agrivoltiky by prinieslo farmárom nielen finančnú stabilitu, ale aj
zlepšenie podmienok pre pestovanie plodín.
Výhody agrivoltiky
✅ Dvojité využitie pôdy
Paralelné využitie bonitnej poľnohospodárskej pôdy na výrobu elektriny aj
poľnohospodársku produkciu.
✅ Lepšie podmienky pre plodiny
Vďaka čiastočnému tieneniu a ochrane pred vetrom sa udržiava vlhkejšia
pôda a znižuje sa stres rastlín.
✅ Odolnosť voči klimatickým zmenám
Zvýšená odolnosť poľnohospodárskych kultúr voči extrémnym prejavom
počasia (sucho, horúčavy).
✅ Dodatočný výnos pre farmárov
Možnosť získať doplňujúce príjmy z FV inštalácií popri tradičnej
produkcii.
✅ Vyššia spoločenská akceptácia
FV technológie zaberajú len 2 % pôdneho fondu
– zvyšuje sa teda verejná
podpora a akceptácia.
Čína, ktorá ešte donedávna stála energeticky najmä na uhlí a jadre, sa v priebehu niekoľkých rokov premenila na kľúčového globálneho lídra v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie. Len v roku 2024 pripojila do siete rekordných 360 gigawattov novej veternej a solárnej kapacity, čo predstavovalo viac než polovicu všetkých svetových inštalácií v danom roku. S celkovým výkonom OZE presahujúcim 1,4 terawattov dnes prevádzkuje približne tretinu svetových zelených kapacít.
10. 12. 2025VIAC →
V predchádzajúcich 2 rokoch pribudli fotovoltické panely na strechách takmer 34-tisíc slovenských domov. Mnohí ľudia s nadšením siahli po dotáciách, no po čase zistili, že prebytky elektriny nemajú ako spotrebovať a návratnosť investície sa im výrazne predĺžila. Iní sa zase sťažujú na poruchovosť fotovoltických komponentov a objavujú sa aj prvé požiare.
08. 12. 2025VIAC →
Od 1. januára 2026 môžeme očakávať viaceré novinky, ktoré významne ovplyvnia komunitnú energetiku na Slovensku. Tie prináša novela Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a Zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
03. 12. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek