Slovensko by nemalo hľadať cestu ako zachovať závislosť na ruskom plyne

SAPI
14. 01. 2025



V Bratislave 14. januára 2024

TLAČOVÁ SPRÁVA

Slovensko by nemalo hľadať cestu ako zachovať závislosť na ruskom plyne

Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn, ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.

Diskusia o riešení energetickej bezpečnosti krajiny by sa mala podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) zamerať na energetickú efektívnosť a rozvoj aj malých obnoviteľných zdrojov energie. Diskusia o energetickej bezpečnosti krajiny by sa nemala viesť o tom ako dostať ruský plyn na Slovensko, ale ako jeho spotrebu znížiť a nahradiť. „Kým peniaze domácností a firiem za plyn idú do Ruskej federácie alebo iných krajín z ktorých plyn dovezieme, eurofondy na obnovu budov a inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie zostávajú vo významnej miere v slovenskej ekonomike. Tvoria pracovné miesta u realizátorov projektov vo všetkých regiónoch Slovenska,upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

Slovensko by malo na plnenie cieľov Integrovaného národného energetického a klimatického plánu (NEKP) získať z rôznych európskych zdrojov ,oproti klasickým eurofondom, navyše získať ďalších 10 miliárd eur. Tie budú k dispozícii do roku 2032 na financovanie zvyšovania energetickej efektívnosti budov, ale aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Dnes je však realita taká, že zatiaľ nečerpáme dostatočne ani peniaze z klasických eurofondov, kde je od roku 2021 len v rámci programu Zelenšie Slovensko 4,2 miliardy eur určených aj na tieto opatrenia. Meškajú aj nové výzvy na financovanie obnovy budov, ako aj podporu inštalácií obnoviteľných zdrojov energií v domácnostiach a vo firmách,“ upozorňuje J. Karaba. Ako dodáva, dnes je miera čerpania eurofondov na úrovni približne 3,7 %, pričom na ich dočerpanie nám zostávajú už iba tri roky.

Viaceré krajiny v EÚ ukazujú, že cestou riešenia problému bezpečnosti dodávok plynu je rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad Estónsko znížilo v rokoch 2021-2023 spotrebu plynu o 26 %. „Časť poklesu samozrejme súvisí aj so spomalením ekonomiky, ktorú spôsobil konflikt na Ukrajine. Zároveň však Estónci od roku 2017 intenzívne zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka tomu v roku 2023 vyrobili viac elektriny zo zelených zdrojov ako z fosílnych palív,“ dodáva J. Karaba.

SAPI preto vyzýva Vládu SR, aby venovala zvýšenú pozornosť najmä podpore opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a na urýchlenie využívania dotačných prostriedkov, ktoré umožnia znížiť spotrebu plynu a nahradia ho vlastnou zelenou energiou. Podľa J. Karabu neobstojí ani argument, že štát cez jeho podiel v spoločnosti eustream prichádza na výpadkoch tranzitu plynu o príjmy v sume približne 140 miliónov eur ročne. „Ide o podiel na zisku z roku 2021, teda ešte pred plynovou krízou. Nečerpaním eurofondov na opatrenia znižujúce našu závislosť na plyne sa pripravujeme o miliardu eur ročne. Tieto peniaze by navyše išli priamo domácnostiam a firmám, takže by im citeľne pomáhali znižovať výdavky na energie,“ dodáva J. Karaba. Zároveň by z nich mal štát príjem vo forme odvodov a daní.

   

Kontakt pre médiá

Ján Karaba                                                                                           Peter Marčan

riaditeľ SAPI                                                                                         PR agentúra ReputationN

jan.karaba@sapi.sk                                                                           marcan@reputationn.sk

+421 902 287 397                                                                              +421 910 984 243

 

Komentáre

Súvisiace

Záujem domácností o vlastné zelené zdroje energie je veľký, dotácie sa minú už tento rok

Slovenské domácnosti majú veľký záujem o vlastnú fotovoltiku, tepelné čerpadlo, biomasu či veternú elektráreň. Za necelý polrok od spustenia poskytovania dotácií z programu Zelená domácnostiam, alokovala Slovenská inovačná energetická agentúra už príspevky v objeme 65 % prostriedkov vyčlenených na tento účel až do roku 2029.

29. 01. 2025VIAC

 

V procese EIA sú už projekty veterných elektrární s výkonom 942 megawattov

Príprava projektov veterných elektrární na Slovensku napreduje, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie sú už veterné parky s výkonom dvoch blokov jadrovej elektrárne Mochovce. Prvé projekty by mohli byť spustené do prevádzky v roku 2028 za predpokladu, že sa podarí štátu uviesť už prijaté zmeny v povoľovacích procesoch aj do praxe.

24. 01. 2025VIAC

 

Domácnosti sa tešia z poklesu cien elektriny, priemysel a podnikatelia však budú čeliť vyšším nákladom

Rast sieťových poplatkov pocítia všetci odberatelia, na východe sa musia pripraviť až na 20 -percentné zvýšenie poplatkov za prístup do siete. Kým pri domácnostiach ohlásil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mierne zlacnenie elektriny, priemysel podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy bude čeliť rastu nákladov.

16. 12. 2024VIAC

VŠETKY AKTUALITY

Chcete dostávať najnovšie informácie?

Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek