TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slovensko by nemalo hľadať cestu ako zachovať závislosť na ruskom
plyne
Energetická politika Slovenska by nemala stáť na snahe dovážať ruský plyn,
ale naopak na znižovaní jeho spotreby. Cestou je zvyšovanie energetickej
efektívnosti budov, ako aj využívanie lokálnych zelených zdrojov energie. Na
tieto opatrenia máme už teraz 4,2 miliardy eur v rámci eurofondov
a nemusíme ich brať zo štátneho rozpočtu. Navyše, na plnenie cieľov
stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne,
budeme mať do roku 2032 k dispozícii ďalších 10 miliárd eur.
Diskusia
o riešení energetickej bezpečnosti krajiny by sa mala podľa Slovenskej
asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) zamerať na energetickú efektívnosť
a rozvoj aj malých obnoviteľných zdrojov energie. Diskusia o energetickej
bezpečnosti krajiny by sa nemala viesť o tom ako dostať ruský plyn na
Slovensko, ale ako jeho spotrebu znížiť a nahradiť. „Kým peniaze
domácností a firiem za plyn idú do Ruskej federácie alebo iných krajín
z ktorých plyn dovezieme, eurofondy na obnovu budov a inštaláciu
obnoviteľných zdrojov energie zostávajú vo významnej miere v slovenskej
ekonomike. Tvoria pracovné miesta u realizátorov projektov vo
všetkých regiónoch Slovenska,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Slovensko by
malo na plnenie cieľov Integrovaného národného
energetického a klimatického plánu (NEKP) získať z rôznych
európskych zdrojov ,oproti klasickým eurofondom, navyše získať ďalších 10 miliárd
eur. Tie budú k dispozícii do roku 2032 na financovanie zvyšovania
energetickej efektívnosti budov, ale aj na využívanie obnoviteľných zdrojov
energie. „Dnes je však realita taká, že zatiaľ nečerpáme dostatočne ani
peniaze z klasických eurofondov, kde je od roku 2021 len v rámci programu
Zelenšie Slovensko 4,2 miliardy eur určených aj na tieto opatrenia.
Meškajú aj nové výzvy na financovanie obnovy budov, ako aj podporu inštalácií
obnoviteľných zdrojov energií v domácnostiach a vo firmách,“ upozorňuje J.
Karaba. Ako dodáva, dnes je miera čerpania eurofondov na úrovni približne 3,7 %,
pričom na ich dočerpanie nám zostávajú už iba tri roky.
Viaceré
krajiny v EÚ ukazujú, že cestou riešenia problému bezpečnosti dodávok
plynu je rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad Estónsko znížilo v rokoch
2021-2023 spotrebu plynu o 26 %. „Časť poklesu samozrejme súvisí aj
so spomalením ekonomiky, ktorú spôsobil konflikt na Ukrajine. Zároveň však Estónci
od roku 2017 intenzívne zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov energie. Vďaka
tomu v roku 2023 vyrobili viac elektriny zo zelených zdrojov ako
z fosílnych palív,“ dodáva J. Karaba.
SAPI preto
vyzýva Vládu SR, aby venovala zvýšenú pozornosť najmä podpore opatrení na
zvýšenie energetickej efektívnosti a na urýchlenie využívania dotačných
prostriedkov, ktoré umožnia znížiť spotrebu plynu a nahradia ho vlastnou
zelenou energiou. Podľa J. Karabu neobstojí ani argument, že štát cez jeho
podiel v spoločnosti eustream prichádza na výpadkoch tranzitu plynu o príjmy
v sume približne 140 miliónov eur ročne. „Ide o podiel na zisku
z roku 2021, teda ešte pred plynovou krízou. Nečerpaním eurofondov na
opatrenia znižujúce našu závislosť na plyne sa pripravujeme o miliardu eur
ročne. Tieto peniaze by navyše išli priamo domácnostiam a firmám, takže by
im citeľne pomáhali znižovať výdavky na energie,“ dodáva J. Karaba.
Zároveň by z nich mal štát príjem vo forme odvodov a daní.
Kontakt pre médiá
Ján Karaba Peter
Marčan
riaditeľ SAPI PR agentúra
ReputationN
jan.karaba@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421 902 287 397 +421 910
984 243