TLAČOVÁ
SPRÁVA
Slováci
sú za výstavbu a využívanie veterných elektrární
Nová
vláda by podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI)
mala spustený proces na rozvoj veternej energetiky u nás zrýchliť. Česká
republika v reakcii na minuloročnú energetickú krízu už napríklad schvaľuje
druhý balíček opatrení na podporu rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov
energií. Prvé výsledky pracovnej skupiny spustenej na Slovensku možno uvidíme až koncom budúceho roka.
Osem z desiatich Slovákov si myslí, že by sme na Slovensku mali stavať a využívať veterné elektrárne. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse, ktorý v septembri realizovala pre SAPI. „Takáto silná spoločenská objednávka na rozvoj výroby elektriny z vetra je signál aj pre novú vládu. Jednou z jej priorít by preto malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania, a teda aj výstavby veterných elektrární,“ hovorí Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Slovensko
totiž, napriek prísľubom z mája tohto roku zo strany vtedajšej vlády
o naštartovaní zmien v povoľovaní tohto typu obnoviteľných zdrojov
energií, v porovnaní s inými krajinami stále prešľapuje na mieste. Hoci
vznikla pracovná skupina pre vytvorenie jednotnej metodiky
pre posudzovanie tohto typu elektrární, ako aj tzv. go-to zón, prvé výsledky
prinesie asi až koncom roka 2024.
Ako dodáva
J. Lacko, napríklad Česká republika v reakcii na energetickú krízu prijala
prvý balíček opatrení na zrýchlenie využívania zelenej energie tzv. Lex OZE I
ešte v januári tohto roka, aktuálne schvaľuje už Lex OZE II. Iné krajiny
prijali opatrenia ešte v roku 2022. „To, čo trvá v iných krajinách
týždne a mesiace, trvá u nás roky. Týmto tempom tých zameškaných 20
rokov, ktoré ubehli od výstavby prvého a dodnes posledného veterného parku
na Slovensku, nedobehneme,“ upozorňuje J. Lacko.
Pritom práve
veterná energia patrí spolu so solárnou energiou nielen k zdrojom, ktoré
iným členským krajinám EÚ pomáhajú znižovať závislosť od dovozu plynu, ale aj
pomáhajú zmierňovať rast cien elektriny. Nové elektrárne tohto typu podľa
Medzinárodnej energetickej agentúry pomohli spotrebiteľom v Európskej únii
ušetriť v krízových rokoch 2021 – 2023 až 100 mld. eur. „Pre ekonomiku
je rozvoj veternej energetiky významný impulz. Nejde iba o nižšie platby za
plyn krajinám, ktoré ho ťažia, ale aj o vyššiu konkurencieschopnosť Slovenska pri získavaní zahraničných
investícií a pracovných miest do regiónov, keďže mnohé firmy si za
podmienku investície dávajú prístup k lokálnej bezemisnej energii,“ upozorňuje J. Lacko.
Za pozitívnu
považuje J. Lacko aj zmenu postoja Slovákov k výstavbe veterných
elektrární v ich priamom okolí. Slováci sa podľa neho postupne z tzv.
NYMB-ov (Not-in-my-backyard) preklápajú na tzv. YIMB-ov (Yes-in-my-backyard) a začínajú
racionálne pozerať na prínos veterných elektrární. Potvrdzujú to aj výsledky
prieskumu, podľa ktorých by problém s výstavbou veterného parku vo svojom
okolí nemalo až 68 % Slovákov, pričom len 18 % by bolo proti. „Každý investor
sa v dotknutých obciach prirodzene snaží vysporiadať aj s obavami
tých, ktorí majú výhrady k projektu. Často však ide o pocitové výhrady,
ktoré vyvracia už samotná projektová dokumentácia,“ dodáva J. Lacko
 |
Jednou
z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie
nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich
povoľovanie veterných elektrární. Nejde pritom o znižovanie
environmentálnych štandardov, ale skôr o odstránenie duplicít
v povoľovacích procesov či zavedenie lehôt na vyjadrenie štátnych
inštitúcií. „Po rozhodnutí vlády v máji o spustení procesov pre
zrýchlenie výstavby aj veterných elektrární vidíme svetielko na konci tunela. Avšak
pri súčasnom stave, predpokladanom termíne výsledkov práce pracovnej skupiny
nie je realistické očakávať prvú novú veternú elektráreň v prevádzke skôr
ako v roku 2026,“ dopĺňa J. Lacko.
Na Slovensku
máme pritom v súčasnosti iba 5 veterných elektrární v dvoch
lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná
elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé
a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo
mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW)
inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI
v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 mld.
eur s inštalovaným výkonom viac ako 1 116,5 MW.
Ján
Lacko Peter
Marčan
Člen Výkonného
výboru SAPI PR
agentúra ReputationN
Jan.lacko@sapi.sk marcan@reputationn.sk
+421
917 840 357 +421 910 984 243