ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
TLAČOVÁ SPRÁVA
29. apríl 2020
SAPI: Vláda musí riešiť plán zelenej obnovy komplexne
Iniciatíva ministra životného prostredia ostane len formalitou,
ak sa nepripoja ministri hospodárstva a dopravy
Aktuálna kríza má, popri nespočetných negatívach, aj
niekoľko pozitívnych dopadov na klímu a životné prostredie. Aj
v tejto súvislosti silnejú volania po „zelenšom“ reštarte. K výzvam
sa pridávajú ministri, europoslanci, korporácie a samozrejme aj odborníci
a aktivisti. Svorne tvrdia, že teraz je ten správny čas na zmenu prístupu
ľudstva k našej planéte.
Rozsiahlejšie diskusie o zelenom reštarte ekonomiky vyvolala
iniciatíva 12 európskych ministrov životného prostredia, ktorí ešte dňa
14.4.2020 podpísali výzvu na zelenú obnovu, v ktorej žiadajú, aby sa Európsky
ekologický dohovor začlenil do obnovy ekonomiky EÚ po skončení
prebiehajúcej krízy. K aktivitám ministrov sa v rovnaký deň pridalo
aj 79 poslancov Európskeho parlamentu, 37 riaditeľov korporácií (IKEA,
H&M, Unilever, Danone, E.ON), 28 podnikateľských asociácií, 7 neziskových
organizácií a 6 think tankov. Dňa 17. 4. 2020 sa k výzve pridal
aj slovenský minister životného prostredia Ján Budaj.
Odborníci a aktivisti však už dlhodobo vyzývajú na
podporu reálnych riešení pre zmierňovanie zmeny klímy, pričom z mnohých
z nich by, podľa nich, mala mať úžitok najširšia verejnosť. Najviac
skloňované sú opatrenia ako zvýšenie tempa zatepľovania budov, rozvoj
elektrifikovanej verejnej hromadnej dopravy a cyklodopravy, ekologické
poľnohospodárstvo, či environmentálne formy nakladania s odpadmi, so
zameraním na opätovné používanie a recykláciu alebo lokálnu a čo najviac
sebestačnú energetiku z obnoviteľných zdrojov.
„Minister Budaj dokázal, že si uvedomuje hrozbu, ktorú
pre svet predstavuje klimatická kríza a ukázal obrovskú dávku odhodlania. Je
ale ešte priskoro na veľké oslavy, keďže Ministerstvo životného prostredia SR
nesie len menšiu časť celej agendy,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „V tomto
smere bude minimálne rovnako dôležitý postoj ministerstiev hospodárstva
a dopravy. Aj preto neustále apelujeme na kompetentných, aby naplnili
svoje predvolebné sľuby, postavili sa výzve tvárou a pomohli
Európe k zelenším zajtrajškom. Spoločenský dopyt tu rozhodne je a každým
východom slnka je silnejší,“ dodáva Karaba.
SAPI zároveň poukazuje, že kým Slovensko začína dávať
stanoviská, ostatné krajiny už konajú. V Poľsku prebehli nedávno aukcie na
obnoviteľné zdroje a dnes už krajina realizuje nové projekty. Tým sa
pomáha udržiavať hospodárstvo, keďže okrem investícií vzniknú v sektore
OZE tisícky nových pracovných miest. Dlhodobým príkladom zelenej stratégie je
Rakúsko, ktoré využilo koronakrízu a v polovici
apríla 2020 odstavilo poslednú uhoľnú elektráreň, čím sa opäť priblížilo
k cieľu 100% dodávky elektriny z OZE do roku 2030.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií, či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest.
11. 06. 2025VIAC →
Prínos obnoviteľných zdrojov energie k pokrytiu spotreby elektriny v EÚ rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Kým Európa využíva nízke ceny technológie na znižovanie závislosti na dovoze energetických komodít z iných regiónov, Slovensku hrozí žaloba zo strany Európskej komisie za meškajúce zjednodušenie povoľovania zelených zdrojov.
21. 02. 2025VIAC →
Meškajúce zjednodušenie povoľovacích procesov pre projekty OZE na Slovensku môže skončiť žalobou na Európskom súdnom dvore. Keďže Slovensko nedostatočne vysvetlilo meškanie zjednodušenia povoľovania v zmysle Smernice (EÚ) 2023/2413, oznámila Európska komisia spustenie tzv. infringementu voči Slovensku.
21. 02. 2025VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek