ÚVOD → AKTUALITY →Tlačové správy
TLAČOVÁ SPRÁVA
29. apríl 2020
SAPI: Vláda musí riešiť plán zelenej obnovy komplexne
Iniciatíva ministra životného prostredia ostane len formalitou,
ak sa nepripoja ministri hospodárstva a dopravy
Aktuálna kríza má, popri nespočetných negatívach, aj
niekoľko pozitívnych dopadov na klímu a životné prostredie. Aj
v tejto súvislosti silnejú volania po „zelenšom“ reštarte. K výzvam
sa pridávajú ministri, europoslanci, korporácie a samozrejme aj odborníci
a aktivisti. Svorne tvrdia, že teraz je ten správny čas na zmenu prístupu
ľudstva k našej planéte.
Rozsiahlejšie diskusie o zelenom reštarte ekonomiky vyvolala
iniciatíva 12 európskych ministrov životného prostredia, ktorí ešte dňa
14.4.2020 podpísali výzvu na zelenú obnovu, v ktorej žiadajú, aby sa Európsky
ekologický dohovor začlenil do obnovy ekonomiky EÚ po skončení
prebiehajúcej krízy. K aktivitám ministrov sa v rovnaký deň pridalo
aj 79 poslancov Európskeho parlamentu, 37 riaditeľov korporácií (IKEA,
H&M, Unilever, Danone, E.ON), 28 podnikateľských asociácií, 7 neziskových
organizácií a 6 think tankov. Dňa 17. 4. 2020 sa k výzve pridal
aj slovenský minister životného prostredia Ján Budaj.
Odborníci a aktivisti však už dlhodobo vyzývajú na
podporu reálnych riešení pre zmierňovanie zmeny klímy, pričom z mnohých
z nich by, podľa nich, mala mať úžitok najširšia verejnosť. Najviac
skloňované sú opatrenia ako zvýšenie tempa zatepľovania budov, rozvoj
elektrifikovanej verejnej hromadnej dopravy a cyklodopravy, ekologické
poľnohospodárstvo, či environmentálne formy nakladania s odpadmi, so
zameraním na opätovné používanie a recykláciu alebo lokálnu a čo najviac
sebestačnú energetiku z obnoviteľných zdrojov.
„Minister Budaj dokázal, že si uvedomuje hrozbu, ktorú
pre svet predstavuje klimatická kríza a ukázal obrovskú dávku odhodlania. Je
ale ešte priskoro na veľké oslavy, keďže Ministerstvo životného prostredia SR
nesie len menšiu časť celej agendy,“ upozorňuje Ján Karaba, riaditeľ
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „V tomto
smere bude minimálne rovnako dôležitý postoj ministerstiev hospodárstva
a dopravy. Aj preto neustále apelujeme na kompetentných, aby naplnili
svoje predvolebné sľuby, postavili sa výzve tvárou a pomohli
Európe k zelenším zajtrajškom. Spoločenský dopyt tu rozhodne je a každým
východom slnka je silnejší,“ dodáva Karaba.
SAPI zároveň poukazuje, že kým Slovensko začína dávať
stanoviská, ostatné krajiny už konajú. V Poľsku prebehli nedávno aukcie na
obnoviteľné zdroje a dnes už krajina realizuje nové projekty. Tým sa
pomáha udržiavať hospodárstvo, keďže okrem investícií vzniknú v sektore
OZE tisícky nových pracovných miest. Dlhodobým príkladom zelenej stratégie je
Rakúsko, ktoré využilo koronakrízu a v polovici
apríla 2020 odstavilo poslednú uhoľnú elektráreň, čím sa opäť priblížilo
k cieľu 100% dodávky elektriny z OZE do roku 2030.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk
Nezávislý think tank Ember zverejnil analýzu, podľa ktorej môžu krajiny strednej a východnej Európy prostredníctvom veternej a slnečnej energie zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a znížiť ceny energií naprieč regiónom až o 29 %. Vyžaduje to však vyššie ambície všetkých krajín regiónu a aktívnejší prístup zo strany politikov a relevantných inštitúcií.
18. 05. 2023VIAC →
Problémy, ktoré Európe spôsobila energetická závislosť od Ruskej federácie, sú veľkým varovným prstom pre členské štáty a jasným impulzom pre urýchlenie energetickej transformácie.
17. 05. 2023VIAC →
Nemecká vláda tak spravila prijatím zákona, podľa ktorého musia od budúceho roka vykurovacie systémy poháňať obnoviteľné zdroje energie najmenej zo 65 percent.
10. 05. 2023VIAC →
Súhlasím so spracúvaním uvedených osobných údajov pre zasielanie noviniek