Streda 27. február
2019 sa natrvalo zapíše do histórie slovenskej energetiky ako deň, kedy
skončil, 5 rokov trvajúci “stopstav” na pripájanie nových zdrojov elektrickej energie[1]. Nemožnosť pripájať nové zdroje do distribučnej sústavy
trvala na Slovensku od roku 2014 a bola jednou z hlavných príčin
poklesu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na spotrebe energie
a neplnenia našich záväzkov voči energetickej únii a nasledujúcim
generáciám.
Slovenská republika sa zaviazala dosiahnuť 14 % podiel
OZE na koncovej spotrebe energie do roku 2020.
V ostatných rokoch však podiel OZE nielen, že nerástol, ale dokonca
klesal. Zrejme aj na túto alarmujúcu situáciu na Slovensku reaguje Ministerstvo
hospodárstva SR, ktoré konečne zverejnilo objemy inštalovaných zdrojov v jednotlivých distribučných
spoločnostiach. Tie je možné
pripájať do konca roku 2019. „Zverejnením
objemov inštalovaných zdrojov sa skončilo, zvlášť pre sektor OZE, nekonečných a
nikdy oficiálne nepomenovaných 5 rokov vákua pre nové zdroje a to nie len
pre tie obnoviteľné,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka Slovenskej
asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). „V celej EÚ sme boli v tomto smere unikátom. SAPI spísala
počas uplynulých rokov viacero žiadostí, sťažností aj podnetov tak na národnej,
ako aj na európskej úrovni. Naše enormné úsilie a konštantná kritika
prinútili ministerstvo a zrejme aj distribučné spoločnosti svoj postoj
prehodnotiť,“ dodáva Galeková.
Obzvlášť potešujúci je pre SAPI
vyhlásený objem 31 MW pre tzv. Lokálne zdroje, teda koncept, ktorý si
ministerstvo osvojilo práve od asociácie. Predbežne
sa však ukazuje, že napriek snahe pôvodnej myšlienky maximálne zjednodušiť
stavbu elektrární pre vlastnú spotrebu sa pre zdroje nad 100 kW plánuje
ponechať veľmi náročná administratíva procedúra pre pripojenie a taktiež
množstvo technických podmienok. “Dúfame, že ide o predbežné návrhy a prax bude oveľa jednoduchšia. Základnou
podmienkou inštalácie takýchto zdrojov je totiž využitie výlučne vlastných
finančných prostriedkov, s nulovou podporou štátu a to výmenou za minimálnu
administratívu. Veríme, že to nebude práve administratíva,
ktorá bude opätovne odrádzať subjekty od inštalácie takýchto zdrojov, ktoré, v
konečnom dôsledku, svojou samovýrobou a samospotrebou pomôžu tak distribučnej
sieti, ako aj Slovenskej republike k napĺňaniu cieľov požadovaných EÚ,“
uzatvára Veronika Galeková.
Dlhých 5 rokov „stopstavu“
a stagnácie celého sektora bolo náročným obdobím pre všetky firmy
pôsobiace v elektroenergetike. Jeho zrušenie preto vytvára dobrý predpoklad
na to, aby sa Slovensko začalo viac približovať k energetickej hospodárnosti
budov, samovýrobe, samospotrebe, či podpore inovatívnych a efektívnych zelených
technológií, ktoré výrazne prispejú k zmierneniu dopadov klimatickej zmeny.
Navyše sa reálne začína objavovať šanca, že Slovensko bude schopné splniť ciele
energetickej únie do roku 2030 a odkloniť sa konečne od závislosti na
fosílnych palivách a jadrovej energii.
Kontakt pre médiá:
Juraj Vedej, 0944 161 976, juraj.vedej@agenturaprestiz.sk
[1]Hoci oficiálne nikto túto situáciu nepriznal a kompetentní tvrdili, že
nič také na Slovensku neexistuje, tento tzv. „stopstav“ sa stal neslávne známym pojmom slovenskej
energetiky.
AKTUALIZÁCIA:
Na informáciu o zrušení stopstavu a vyčlenení kapacít zaregoval aj analytik Jozef Badida, ktorý hovoril o nerovnomernom rozdelení záťaže medzi jednotlivé distribučné sústavy a pýtal sa, prečo ministerstvo uprednostnilo obnoviteľné zdroje pred kogeneráciou. Odpovede na námietky pána Badidu sú veľmi jednoduché. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika aktuálne neplní záväzky voči energetickej únii v oblasti OZE, nie kogenerácie. Aj keď je KVET schopné nahradiť uhlie, stále funguje prevažne na fosílnych palivách, teda nie na obnoviteľných zdrojoch. Navyše, zákon dal takýmto výrobniam množstvo iných úľav a nadštandardnej podpory, ako napríklad pokračujúca 15 ročná podpora po rekonštrukcii. No a pripomeňme si opäť, že práve profesné združenie teplárov ostro a zásadne protestovalo proti Lokálnemu zdroju po celú dobu prípravy konceptu, napriek našim ponukám na spoluprácu.
Ak ste teda mali záujem o výstavu Lokálneho zdroja s využitím technológie VÚ KVET, vedzte, že tak nie je možné urobiť nikde na Slovensku. V pôvodnom návrhu od nás totiž bola použitá akákoľvek technológia, nielen OZE. Otázky o motivácii predsedu tohto združenia na takéto konanie je nutné preto smerovať tam.
Problém nevidíme ani v „nerovnomernom zaťažení sietí", keďže technická úroveň sietí v SR nie je rovnaká a každá distribučná spoločnosť má iný stav sietí. Zdôrazňujeme, že kapacity na lokálne zdroje boli stanovené SEPS podľa technických možností v danom regióne. Je aj logické, že, ak sú na západnom Slovensku nové závody vytvárajúce dopyt a ZSD aj najväčšia distribučná spoločnosť, bude aj viac priestoru pre nové zdroje. Potenciál pre pripájanie nových zdrojov, ako aj technický stav našich sietípodrobne mapuještúdia WEC, ktorá SAPI rada poskytne záujemcom na vyžiadanie.
EURACTIV začiatkom týždňa organizoval ďalšiu zaujímavú diskusiu, tentokrát na tému bariér pri zavádzaní zelených zdrojov na Slovensku. Verejnosť, samosprávy aj firmy vnímajú obnoviteľné zdroje ako cestu k energetickej sebestačnosti a nižším cenám energií, no rozvoj OZE brzdia napríklad regulačné prekážky, nedostatok flexibility sústavy, pomalá digitalizácia a bariéry zdieľania energie.
Celosvetový trend zachytený v predchádzajúcej správe je pozitívny, návrat do slovenských reálií nás však trošku schladí. Rezort hospodárstva totiž nestihol poslať Európskej komisii k 15. marcu správu o pokroku v plnení svojho národného energetického plánu.
Od zmeny vlády v roku 2020 si mnohí zástancovia zelenej energie sľubovali veľa. Nová vláda dokonca vo svojich cieľoch podporu OZE spomínala a Ministerstvo hospodárstva aj podniklo niektoré dôležité kroky. Žiaľ, stále máme ďaleko k masívnemu rozvoju zelených zdrojov.
