Dnes, 22. marca 2017 rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky vo verejnom pojednávaní o protiústavnosti odobratia podpory na jeden rok pre výrobcov energie, ktorí si nesplnili zbytočnú a duplicitnú ohlasovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. (3) Novely č. 382/2013 Z.z. V roku 2015 tak prišlo o podporu viac ako 1100 výrobcov elektriny.
V pôvodnom znení zákona sankcia chýbala
Podľa § 4 odseku (2) bodu a) sú výrobcovia povinní predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z OZE resp. KVET vydané na nadchádzajúci resp. za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa bodu b) musia ďalej oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej spoločnosti predpokladanú charakteristiku svojej dodávky a podľa bodu c) oznámiť súčasne ÚRSO aj distribučnej spoločnosti uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.
Zákon vo svojom pôvodnom znení žiadnu sankciu za nesplnenie tejto oznamovacej povinnosti viac ako 3 roky (od 1.1.2010 do 1.3.2013) neobsahoval. Sankcionoval len nesplnenie povinností podľa písm. a) a b), ktoré sa týkajú špecifických situácii a obmedzeného počtu výrobcov elektriny. Navyše táto sankcia spočívala len v strate práva na podporu odberom elektriny za cenu na straty. Tu je potrebné uviesť, že nejde o veľkú sumu a výrobca sa s ňou dokáže vysporiadať.
Nezmyselná zmena pravidiel hry
Novela č. 382/2013 Z.z. zaviedla v § 4 ods. (3) sankciu aj za nesplnenie bodu c) v podobe odobratia podpory na nasledujúci kalendárny rok. Výrobca tak musí poslať ÚRSO objem dodanej elektriny z cenového rozhodnutia vydaného ÚRSO s tým, že toľko vyrobí aj nasledujúci rok a chce aj ďalší rok podporu. Aký má ale zmysel oznamovať záujem výrobcu o podporu, ktorá mu už bola priznaná priamo zákonom na celých 15 rokov?
Zákon ďalej neustanovuje žiadnu metodológiu pre stanovenie predpokladaného množstva dodanej elektriny a výrobca tak môže nahlásiť čokoľvek. Vďaka jednotnému elektronickému zberu dát a zariadeniam na ich spracovanie ale disponujú distribučné spoločnosti všetkými údajmi o minulej výrobe, pričom sú na základe týchto údajov schopné sami stanoviť predpokladaný objem dodanej elektriny oveľa spoľahlivejšie. Informácie o predpokladanom množstve dodanej a vyrobenej elektriny sú obsiahnuté vo viacerých iných dokumentoch, ktorými ÚRSO aj distribučné spoločnosti disponujú, napríklad potvrdenie o pôvode elektriny, cenové rozhodnutie, zmluva o dodávke elektriny, zmluva o doplatku, plán dodávky, či žiadosť o uzavretie zmluvy.
Neprimeraná výška novej sankcie
Za nesplnenie absurdnej a nepotrebnej oznamovacej povinnosti tak výrobca elektriny automaticky stráca podporu na jeden celý kalendárny rok. V prípade zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 1 MW ide o sumu viac ako 450 000 EUR; v prípade bioplynovej stanice s rovnakým inštalovaným výkonom ide o sumu viac ako 1 000 000 EUR. Ide teda o významné sumy, ktoré niekoľko násobne prevyšujú maximálne pokuty, ktoré môžu byť podľa zákona o podpore OZE uložené za tie najzávažnejšie správne delikty. Podľa zákona o podpore OZE môžu byť výrobcom elektriny uložená maximálna pokuta vo výške 100 000 EUR.
Neporiadky v databázach
Aj napriek augustovému termínu splnenia ohlasovacej povinnosti začali distribučné spoločnosti rozosielať informácie o strate nároku na podporu na celý kalendárny rok 2015 až na konci decembra 2014. Zoznam výrobcov, ktorí prišli na rok 2015 o podporu bol prvý raz zverejnený dokonca až vo februári 2015, pričom finálny ÚRSO zverejnilo až koncom júna 2015. Na rok 2015 tak prišlo o podporu viac než 1 100 a v roku 2016 viac než 130 výrobcov zelenej elektriny prevádzkujúcich slnečné, bioplynové, či malé vodné elektrárne. Viacerí poškodení výrobcovia si však oznamovaciu povinnosť podľa vlastných slov splnili, kým ÚRAO a distribučné spoločnosti tvrdia, že informácie od nich nedostali. Výrobcom v argumentácii nepomohli ani podacie lístky k zásielkam s formulárom a v niektorých prípadoch dokonca ani pečiatky podateľne.
Verejný záujem?
Podľa dôvodovej správy má napádaná právna úprava za cieľ obmedziť negatívne dopady podpory výroby elektriny z OZE na cenu elektriny. Čísla ale jasne ukazujú že odňatie podpory viac ako 1100 výrobcom elektriny v roku 2015 sa nijakým spôsobom neodrazilo v konečnej cene elektriny. Podpora výroby elektriny z OZE je financovaná prostredníctvom TPS. TPS predstavuje zložku ceny elektriny a platia ju odberatelia elektriny vo faktúrach za elektrinu. V roku 2015 bola TPS vo výške takmer 22 EUR za MWh. Odňatím podpory v roku 2015 ušetrili, podľa vyjadrenia Jozefa Holječíka na Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti dňa 29.1.2015, distribučné spoločnosti 68 miliónov eur, čo znamená, že TPS mala klesnúť o 2,5 - 3 eurá. Tarifa sa ale neznížila.
Jasné dôkazy a dôsledne pripravená argumentácia presvedčili Ústavný súd o nesúlade § 4 ods. (3) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd svojím rozhodnutím vyslal jasný signál slovenským podnikateľom aj zahraničným investorom, že bude naďalej dohliadať na zdravé podnikateľské prostredie na Slovensku a súlad zákonov s princípmi zakorenenými v ústave.