O čo vlastne ide
Zákon o
podpore OZE určuje ako je OZE (a KVET) podporené, aké majú výrobcovia práva a aj povinnosti. Celý problém Akcie 1508 leží v § 4 ods. (2) a (3). Od začiatku účinnosti zákona mali výrobcovia (okrem iných) v ods. (2) tri povinnosti:
- písm. a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané na nasledujúci kalendárny rok alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok,
- písm. b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW,
- písm. c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky.
V tom období bol jasne daný dôraz na dôležitosť povinností iba podľa písmena a) a b), tým, že v zákone bol napísaný
ods. (3), ktorý hovoril: „Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).„. Tieto body zákona majú aj „hlavu a pätu“ – reálny obsah povinností, ktoré sú dôležité.
Ako vidno hlásenie bolo povinné, ale ani podľa znenia zákona až takú dôležitosť nemalo, lebo jeho zaslanie sa nesankcionovalo. Bol (a stále je) obsah tohto hlásenia dôležitý?
Infomácia pre ÚRSO
Tretí bod (
§ 4 ods. (2) písm. c)) v zákone bol, ale v realite nikomu v ničom nepomáhal. Výrobca mal zobrať číslo veľkosti výroby stanovenej úradom z cenového rozhodnutia (vydaného úradom) a napísať úradu, že toľko vyrobí aj nasledujúci rok. S tým, že mal aj napísať, že i ďalší rok chce podporu. Následne do 30. 9. aj tak musel podať žiadosť o nové cenové rozhodnutie na ďalší kalendárny rok – kde opäť písal to isté číslo ako v prvom cenovom rozhodnutí.
Akú informačnú hodnotu teda malo toto oznámenie pre úrad? – žiadnu.
Informácia pre Prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy
Rovnako, ako v prípade úradu, bolo k 15. 8. treba zaslať túto informáciu aj na Regionálne distribučné spoločnosti (VSD, ZSDis a SSE-D). Treba poznamenať, že všetkým väčším výrobcom už vtedy distribučky osádzali elektromery s diaľkovým odpočtom. To znamená, že distribučky, s intervalom 15 minút, vedeli koľko im výrobca dodáva. Takéto meranie je teda dátovo spojené s distribučkou. Viacerí výrobcovia pri budovaní elektrárni chceli tieto dáta aj pre svoju činnosť – nie každý k ním vtedy dostal prístup.
Takže distribučka mala často podrobnejšie údaje o dodávke ako samotný výrobca. Čo iné ako jedno sumárne číslo ročnej dodávky zákon požadoval (a požaduje) dodať distribučke? Číslo, ktoré už distribučka v systéme má. A ďaleko podrobnejšie údaje.
Akú informačnú hodnotu teda malo toto oznámenie pre RDS? – žiadnu.
Napĺňanie informačnej povinnosti do roku 2014
Bežná prax v tých časoch bola, že výrobcovia takéto zbytočné hlásenie neposielali. Alebo keď aj poslali, tak im často bolo na distribučkách povedané „
Načo nám to sem dávate, veď to vieme. Len sa nám to tu plní zbytočnými papiermi.„. Toto bohužiaľ nie je možné dokázať a potvrdiť papierom, ale sám som toho bol pár krát prítomný.
Navyše aj sám zákon ukazoval na „dôležitosť“ tejto povinnosti. V §4 ods. (3) jasne hovoril o sankciách len za nesplnenie písm. a) a b), nie však c) (
poslať toto hlásenie).
Ani
ÚRSO, ani regionálne distribučky, v tom čase nikde nehovorili o dôležitosti tohto hlásenia. Prečo? No asi aj preto, že sa im nezdalo podstatné. Ale pre spravodlivosť – stále to bola zákonná povinnosť výrobcov.
Reálne teda ani ÚRSO ani distribučky na základe tohto hlásenia nedostávajú žiadnu novú informáciu nedostávajú. Všetky výpočty a predpoklady sa bez tohto hlásenia obídu. De facto je to len zbytočná administratívna šikana v zákone. Možno zabudnutá, možno s nejakým skrytým úmyslom.
Čo sa zmenilo v roku 2014
Od 1. 1. 2014 vstúpila v platnosť novela zákona o podpore (č. 382/2013). Tá mala v sebe pozitíva – zaviedla §4a – malé zdroje bez doplatku.
A na okraji záujmu sa zmenil aj § 4 ods. (3). Na novo bol prepísaný do znenia: „
(3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.„.
Prečo na okraji záujmu? Lebo funkčných elektrárni sa (nemal) netýkal. V prechodných ustanoveniach je jasne napísané:
„
§ 18e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“ a ods. „
(1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.„. Toto ustanovenie vlastne hovorí, že zmeny zo zákona č. 382/2013 sa týkajú len zdrojov uvedených do prevádzky po 1. 1. 2014. Teda aj nové znenie § 4 ods. (3) je len pre výrobcov postavených po 1. 1. 2014.
Ako v roku 2014 videli dôležitosť hlásenia ÚRSO a distribučky?
Zákon sa teda v roku 2013 zmenil a neznalosť zákona neospravedlňuje. Ale táto zmena sa pri slušnom a poctivom čítaní zákona nemala týkať „starých“ výrobcov. Hovorilo
ÚRSO, alebo distribučky, o zásadnej dôležitosti týchto hlásení? Nie. S výnimkou ZSDis si toho vlastne ani nik nevšimol. ZSDis svojich partnerov výrobcov upozornila mailom, že je potreba zaslať toto hlásenie. Ale keď zvážime zákonný rámec a nepodstatnosť popisovanú v prvej kapitole, tak množstvo výrobcov sa správalo rovnako ako pred tým – nič neposlali. Viacerí – skoro dve tretiny – hlásenie poslali aj na úrad aj distribučky.
A potom prišiel december 2014. Na začiatku decembra mal vraj predseda (dnes už bývalý) úradu stretnutie s distribučkami o tom ako riešiť deficit vo vyplácaní TPS. A tam vraj prišli na to, že ak uplatnia ods. (3) aj na zdroje funkčné pred 1. 1. 2014 tak je ich toľko, že nebudú musieť v roku 2015 vyplatiť dosť veľkú časť podpory. Bohužiaľ ani obsah tohto stretnutia nie je možné dokázať, tak zostáva len oblasti fám. Takto to aj treba čítať – z dôveryhodných zdrojov som dostal neoveriteľné informácie o takomto stretnutí.
V každom prípade až na konci decembra všetky tri distribučky začali rozosielať informácie o tom, že jednotliví výrobcovia nemajú na rok 2015 nárok na podporu. U každého, kto také oznámenie dostal to samozrejme spôsobilo šok. A začal dlhý boj o spravodlivosť.
Bordel v zoznamoch
Treba si uvedomiť, že povinnosť treba naplniť k 15. 8. A ani na stretnutiach v januári nik (
ÚRSO a distribučky) nevedeli povedať presný počet a zoznam dotknutých výrobcov. Viac ako 5 mesiacov nebol presný zoznam k dispozícii.
O tom aký mali distribučky a
ÚRSO zmätok vo svojích „zoznamoch“ svedčí aj to, že súhrn tých čo „stratili“ došasne právo na podporu bolo zverejnený úradom až niekedy vo februári 2015, a ešte do poloviny roku 2015 ho upravovali, viď oficiálny zdroj:
Zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. [26.06.2015].
Úrad posledné úpravy v zozname previnilcov robil, podľa podkladov distribučiek, 26. 6. 2015 – viac ako desať mesiacov po termínu povinnosti.
Ani distribučky v tom nemali poriadok. Viacerých čo hlásenie podali „dohľadali“. Čo si pod tým predstaviť nechám na vašej predstavivosti. Ale reálne bolo množstvo takých, ktorí boli zo zoznamu vyškrtnutí. Lebo distribučkám dokázali, že hlásenie poslali a distribučky ich boli schopné vo svojich systémoch nájsť.
Bohužiaľ bolo množstvo iných, ktorí síce mali podacie lístky, ale hlásenie poslali spolu s faktúrou. Tá im aj bola preplatená, ale hlásenie sa „nenašlo“. Boli takí, ktorí hlásenie na distribučky poslali 14. alebo 15. 8. doporučenou poštou. Vychádzali z praxe, že úradu stačí poslať až posledný deň povinnosti – podobne ako daňové priznanie. Boli takí, ktorí majú aj kópiu podaného hlásenia orzazítkovanú z podateľne. Alebo chudáci, ktorí poslali hlásenie obyčajnou poštou. Títo všetci boli dvakrát
nemilo prekvapení – prvýkrát, že sa sankcia na nich vôbec vzťahuje, a druhýkrát keď zistili, že sankcia je na nich uplatnená aj napriek tomu, že si povinnosť splnili.
Boj za spravodlivosť
SAPI už v decembri zorganizovalo stretnutie výrobcov pred jednotlivými distribučkami. Stretli sme v Košiciach, Bratislave a Žiline. Už vtedy bolo zaujímavý a smutný postoj druhej strany – nesplnili ste povinnosť – trpte. Chceli sme sa stretnúť so zodpovedným zástupcom a vyjasniť si podstatu problému. No odozva nebola žiadna.
V januári sme ako vedenie
SAPI sedeli s vedením SSE-D,
ÚRSO aj MH SR. ZSDis nás odmietlo a na VSD sme sa nedostali. Vtedy sme sa snažili vysvetliť protistrane, že to je mimo zákonnosti a reality. Snažili sme sa ukázať neľudskosť celej veci.
SAPI zorganizovalo zasielanie listov, žiadostí, oznámení a podobne. Výrobcovia a
SAPI oslovilo Generálnu prokuratúru, Slovenskú obchodnú inšpekciu, Protimonopolný úrad, boli podané trestné oznámenia.
Nakoľko sme nevideli žiaden pokrok, tak sme pristúpili aj k „ráznejším“ akciám – boli zorganizované tri protestné stretnutia. Prvé pred NR SR. Druhé pred martinskou pobočkou
ÚRSO a tretie pred Úradom vlády.
Jediný kto sa odhodlal reálne pomôcť bola opozícia, ktorá najskôr predložila na rokovanie zmenu zákona a potom sa našlo 40 poslancov, ktorí dali podanie na Ústavný súd. No tomuto podaniu sa blíži koniec avizovaným zasadnutím ÚS SR.
Množstvo výrobcov žiadali súdy o predbežné opatrenia a potom aj žalovali distribučky. Prečo distribučky a nie
ÚRSO? No lebo to boli oni, ktoré nevyplatili podporu. No všetky tieto žalobu čakajú na rozhodnutie ÚS SR.
Záver
Pevne verím, že sa väčšina sudcov Ústavného súdu prikloní k našej (advokáta p. Poláčka zastupujúceho poslancov) argumentácii a rozhodne v prospech zákonnosti. Podrobnosti o argumentácii p. Poláčka a jeho kolegov si nájdete na stránke
SAPI:
Článok prevzatý z portálu
www.energiaweb.sk
