Do NRSR sa dostáva novela zákona o podpore OZE, kým ÚRSO rozhodlo o zvýšení podpory pre Elektrárne Nováky. To otvára diskusiu o flexibilnejších a trhovo orientovaných mechanizmoch pre zelené zdroje, kým technologicky stará a vysoko znečisťujúca elektráreň Nováky sa stane na ďalšie roky prijímateľom novej a štedrej podpory z peňaženiek všetkých spotrebiteľov. Tieto kroky sú pritom v ostrom rozpore s plánmi EÚ, ktorej chceme byť najužším jadrom. EÚ totiž kladie čoraz väčší dôraz na OZE, ktorými chce nahradiť práve energiu vyrobenú z fosílnych palív.
Aj keď na novele zákona o podpore OZE pracovalo Ministerstvo hospodárstva SR dlhé mesiace, jej znenie je podľa odbornej verejnosti veľmi rozpačité a podľa výrobcov z OZE novela dokonca sektoru nijako výrazne v rozvoji nepomáha. Snáď jediným pozitívom novely je zavedenie inštitútu lokálneho zdroja, ktorý si, ako návrh SAPI, osvojilo MHSR. Naopak, najväčším prešľapom je zavedenie tzv. G – komponentu, poplatku, ktorý Ústavný súd SR označil za protiústavný.
Veľmi diskutovanou témou je zavedenie aukcií, ktoré majú nahradiť doterajší systém podpory obnoviteľných zdrojov. Tento prechod na trhové mechanizmy môže byť, pri správnom nastavení, dobrým krokom. Zarážajúce však je, že novela obmedzí finančnú podporu OZE, no podpora garantovanými výkupnými cenami systémov KVET ostane rovnaká. Pre tie budú naďalej budú plynúť dotácie, bez náznaku snahy o adaptáciu sa na trhové prostredie a bez tlaku na konkurencieschopnosť (podpora po splatení zariadenia, súbeh podpory z EÚ fondov a výkupných cien, a pod.), čo priamo v novele zákona vytvára dvojaký meter.
Elektrárne Nováky dotované aj naďalej
Špeciálne postavenie medzi všetkými zdrojmi má elektráreň Nováky, ktorá vyrába elektrinu spaľovaním hnedého uhlia a od 1. septembra 2018 dostane prostredníctvom TPS (teda z koncových cien elektriny) ročnú podporu vo výške 115 miliónov eur, kým ročne vypustí do ovzdušia 1 789 587 ton CO2-eq, čo ju zaraďuje na 2. miesto v rebríčku najväčších znečisťovateľov ovzdušia skleníkovými plynmi na Slovensku. „Pre porovnanie, slnečné a malé vodné elektrárne vyprodukovali v roku 2017 spolu viac ako 1 TWh zelenej elektriny a ušetrili 1,5 milióna t CO2, ktoré by boli inak vypustené do atmosféry z hnedouhoľnej elektrárne Nováky,“ vysvetľuje Peter Hegeduš zo Zväzu malých vodných elektrární. „Inak povedané, raz také množstvo nových zelených zdrojov elektriny umožní úplne odstaviť druhého najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia skleníkovými plynmi na Slovensku - Elektrárne Nováky,“ dodáva Peter Hegeduš.
Drahá slnečná energia?
Slnečná energia je dlhodobo označovaná ako drahá. Elektrina vyrobená v slnečnej elektrárni s výkonom do 30 kW je v roku 2018 teoreticky podporená sumou 85 eur za MWh, kým v roku 2017 sa podpora pohybovala okolo 89 eur a v rokoch 2015 a 2016 vo výške 88,89 eur za megawatthodinu. Teoreticky preto, lebo od roku 2013 platí tzv. „stopstav“ a takéto zdroje a ich podpora je iba na papieri, reálne sa do siete nepripájajú. Pri prechode na aukcie budú výrobcovia z OZE predávať elektrinu za ceny, blížiace sa trhovým. Ako príklad môžeme uviesť Nemecko, kde sa v aukcii koncom roka 2017 dostala cena elektriny zo slnečnej energie pod rekordnú úroveň 50 eur za jednu megawatthodinu, či francúzska aukcia z augusta 2018, kde bola priemerná cena za MWh na úrovni 58,2 eur. Aktuálna trhová cena elektriny na burze sa pritom pohybuje okolo 55 EUR za MWh!
Pre porovnanie, Elektrárne Nováky dostávajú doplatok vo výške takmer 86 eur za MWh, kým tú istú elektrinu ešte aj predávajú na trhu za aktuálne ceny (v súčasnosti okolo 54 eur za MWh). „Celková cena elektriny vyrobenej z hnedého uhlia tak predstavuje minimálne 139 eur za megawatthodinu plus vyprodukujú škodlivých 1 789 587 ton CO2-eq,“ upozorňuje riaditeľka SAPI Veronika Galeková. „Tak vysokú výkupnú cenu nemala slnečná energia od júla 2012, kedy sa pohybovala na úrovni „len“ 119 eur za MWh. Navyše jej podpora bola limitovaná iba na 15 rokov, počas ktorých ale neprodukuje žiadne emisie CO2. V čom je teda fotovoltika pre štát a občanov taká drahá a nevýhodná? V prípade Novák, spustených ešte v 70. rokoch minulého storočia, ide o odstrašujúci príklad nehospodárneho, nekonečného a navyše zdraviu škodlivého používania dotácií a verejných zdrojov“ uzatvára Veronika Galeková.
Premrhané prostriedky?
Štát, po novom, ročne podporí Elektrárne Nováky prostredníctvom zvýšených cien elektriny sumou 115 500 000 eur. Tieto peniaze idú do zanikajúcej a neperspektívnej výroby, kým Slovensko stále nesplnilo ani len 14% podiel OZE na koncovej spotrebe energie, ku ktorému sa zaviazalo. Ak by štát peniaze pre Nováky investoval do podpory OZE, mohlo by sa Slovensko výrazne priblížiť k splneniu svojho záväzku voči Európskej únii.
Priemerná cena fotovoltickej inštalácie s výkonom do 2,5 kWp sa pohybuje na úrovni okolo 5000 eur, takže za spomínaných 115,5 mil eur vieme ročne postaviť až 23100 domových fotovoltických inštalácií, čo stačí na to, aby bola do roka malá elektráreň v každej nováckej a dokonca aj prievidzskej domácnosti. (Pre lepšiu predstavu je potrebné uviesť aj to, že v rámci projektu Zelená domácnostiam bolo za 2 roky podporených len 3680 inštalácií.) Zároveň by štát pomohol regiónu, kde sú dlhodobo katastrofálne ukazovatele stavu ovzdušia a zdravia ľudí. "Inštalácia FV panelov na streche v zásade nevyžaduje rozdielne schopnosti a zručnosti od tých, ktoré ovládajú baníci,“ zdôrazňuje Pavel Šimon, vice-prezident KUVOZE. „To znamená, že preškolenie z hlbinnej práce na strešnú by bolo krátke a lacné. Pri inštalovaní uvedených 23100 domových fotovoltických inštalácií by sa tak prakticky okamžitým a efektívnym spôsobom vytvorili nové pracovné miesta pre baníkov. A určite v zdravšom prostredí," dodáva Pavel Šimon.
Kontakt pre médiá: Juraj Vedej, 0944 161 976, juraj.vedej@agenturaprestiz.sk