29. september 2021
Dňa 1.1.2014 vstúpil do platnosti G-komponent
ako podzákonná vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Slovenská
asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) v spolupráci
s poslancami NR SR iniciovala podanie na Ústavný súd SR, ktorý
rozhodol na verejnom zasadnutí, dňa 22.6.2016 tak, že výrobcovia elektriny bez
zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny nemusia
platiť tento poplatok.
Zlomový sa pre kauzu stal 1. január 2019,
kedy Ministerstvo hospodárstva SR túto platbu zaviedlo ako zákonnú povinnosť,
paradoxne, v novele Zákona o podpore OZE. Samotná výška platby je
netransparentná a nie je možné určiť, na základe akých kritérií bola vôbec
vypočítaná. Navyše táto platba zaťažuje najviac tých výrobcov, ktorí vyrábajú
najmenej a neodráža skutočné náklady na prevádzku systému, ktoré má
podľa MH SR a ÚRSO pokrývať.
„Poplatok za prístup do distribučnej siete
nikdy nemal vzniknúť. ÚRSO ho zaviedol v rozpore s ústavou, pričom
poplatok od zavedenia deformoval trh. Viaceré európske krajiny využívajú
G-komponent na vysielanie signálov investorom, kde potrebujú nové zdroje a kde
už nie. Môžeme sa tak dokonca stretnúť aj so záporným G-komponentom, ktorý pre
investorov predstavuje motiváciu. Na Slovensku vysielal regulátor doteraz
signál, že nám nové OZE netreba,“ konštatuje Ján Karaba, riaditeľ
Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Distribučné spoločnosti nechcú prísť o ľahko zarobené
peniaze
Do roku 2014 poplatok to prístup do sústavy
neexistoval a distribučné spoločnosti dokázali fungovať aj bez neho. Za
ostatných 7 rokov si však distribučné spoločnosti na peniaze navyše zvykli
a je pochopiteľné, že o tieto príjmy nechcú prísť. Je však
demagogické tvrdiť, že sa znížením G-komponentu zvýhodňujú výrobcovia a ťarcha
sa presúva na spotrebiteľov.
„G-komponent nie je daň, ale konkrétny
mechanizmus a ÚRSO musí zverejniť, na základe čoho jeho výšku stanovuje. Musí
byť stanovený nediskriminačne a zohľadňovať reálne náklady. Tu by
mohli pomôcť aj distribučné spoločnosti a konečne prezradiť, aké to
vlastne majú tie údajne fixné náklady súvisiace s dodávkou elektriny. Výrobcovia
totiž už raz za náklady súvisiace s prevádzkou sústavy zaplatili pri pripájaní,“
pripomína Ján Karaba.
Neprimeraná výška G-komponentu robí elektrárne
nerentabilnými
Nové obnoviteľné zdroje energie a zvlášť
fotovoltika a veterná energia už nepotrebujú dotácie. SAPI dlhodobo
poukazuje na skutočnosť, že pre rozvoj OZE na Slovensku stačí odstrániť
legislatívne a administratívne bariéry, spomedzi ktorých vyčnieva
práve G-komponent. Ten predstavuje pre investorov dodatočné náklady, často
až na úrovni 20% z ročného obratu. Pre nových investorov je za týchto
podmienok investícia nerentabilná. Problém však G-komponent nespôsobuje len pri
nových investíciách. V čase, kedy súčasné elektrárne vznikali, výrobcovia
ani len netušili o zavedení podobného poplatku v budúcnosti. Je
pravdepodobné, že mnohé by ani nevznikli, ak by vedeli, že v budúcnosti
bude takýto poplatok.
„Zavedenie G-komponentu považujeme od
začiatku za obrovskú chybu a zlyhanie regulátora. Keďže však
následne aj ministerstvo hospodárstva zaviedlo túto platbu ako zákonnú
povinnosť, neostáva dnes iné, ako sa s ňou vysporiadať. Veríme, že
pripravovaná novela bude dlho očakávanou korekciou nespravodlivého stavu.
Chápem odmietavý postoj distribučných spoločností, no pripomínam, že keď sa
prvý raz menili pravidlá v ich prospech, všetko bolo v poriadku. My ale nechceme
nič viac, ako spravodlivosť pre všetkých účastníkov trhu a pravidlá
umožňujúce rozvoj OZE,“ uzatvára riaditeľ SAPI.
Kontakt pre
médiá:
Juraj Vedej,
0944 161 976, j.vedej@chapter4.sk