Ústavný súd k odňatiu podpory: distribučné spoločnosti nemajú len úlohu „poštára“

TLAČOVÁ SPRÁVA

  1. máj 2017

Dňa 22. marca 2017 zamietol Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie neústavnosti časti Zákona o podpore OZE, ktorá umožňuje odobrať podporu na jeden rok výrobcom energie, ktorí si nesplnili zbytočnú a duplicitnú ohlasovaciu povinnosť. Vďaka tomuto ustanoveniu prišlo v roku 2015 o podporu viac ako 1100 výrobcov elektriny. Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo stranám doručené až v máji. Jeho odôvodnenie považuje SAPI za rozporuplné a protichodné. Azda najzreteľnejšie je to v časti, ktorá konštatuje primeranosť sankcie odňatia podpory a uvádza, že takáto právna úprava je vo verejnom záujme. Na druhej strane je ale nutné oceniť, že rozhodnutie Ústavného súdu definovalo pozíciu distribučných spoločností voči výrobcom energie.

Je ťažko pochopiteľné, že podľa Ústavného súdu je zavedenie sankcie odňatia podpory odôvodnené potrebou „eliminovať negatívne dopady narastajúcej tendencie výstavby nových zariadení na výrobu elektriny z OZE, ktorá sa prejavila v náraste cien elektriny, konkrétne v náraste tarify za prevádzkovanie systému (TPS) ako regulovanej položky v cene elektriny, a teda v konečnom dôsledku ide o eliminovanie negatívneho dopadu tejto tendencie na koncových odberateľov elektriny. Ústavný súd uvedené odvádza zo znenia dôvodovej správy k novele, ktorá sankciu odňatia podpory zaviedla.

„Je absurdné, že novela mala údajne zabrániť výstavbe nových zariadení. Je všeobecne známe, že v roku 2015, kedy sa táto sankcia prvýkrát uplatnila, bolo už niekoľko rokov po období rozmachu výstavby zariadení na výrobu elektriny z OZE. Navyše, v súčasnosti platí už viac než 3 roky tzv. „stop stav,“ ktorý znemožňuje pripájanie nových elektrární,“ vysvetľuje Veronika Galeková, riaditeľka SAPI. „Ústavný súd sa prekvapivo miesto ústavnosti zaoberal koncovými cenami elektriny. Ak by sme sa teda chceli na problematiku pozrieť z tejto strany, nezhodujú sa názory Ústavného súdu ohľadom  regulácie koncových cien energií s praxou. Podľa Jozefa Holjenčíka ušetrili distribučné spoločnosti odňatím podpory 68 miliónov eur, čo v prepočte znamená, že TPS mala klesnúť o 2,5 až 3 eurá. To sa, samozrejme, neudialo,“ upozorňuje Veronika Galeková. Z rozhodnutia Ústavného súdu vyvstáva otázka, kde bolo takto získaných takmer 70 miliónov eur použitých.
Podľa názoru Ústavného súdu ďalej nie je nevyhnutné, aby zákon podrobnejšie ustanovoval procesný postup medzi dvoma subjektami súkromného práva pri uplatňovaní právnych dôsledkov za neplnenie zákonom ustanovených povinností, ktoré majú navyše primárne charakter informačných, resp. oznamovacích povinností. Sám Ústavný súd teda označil povinnosť primárne len za „informačnú“, no aj napriek tomu nevidel problém vo výške sankcie, ktorá sa pre väčšinu výrobcov pohybuje vo výške 400 000 až 1 000 000 eur. Pre porovnanie, Zákon o podpore OZE upravuje maximálnu pokutu pre výrobcov elektriny vo výške 100 000 EUR.

Ústavný súd považuje „z hľadiska aplikácie § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE za podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav.“ Ak teda existuje spor o odňatie podpory, distribučná spoločnosť by mala byť prvá, ktorá o vyplácaní podpory rozhoduje a za nevyplácanie následne aj zodpovedá. Nie je možné sa zbavovať zodpovednosti s odkazom na ÚRSO a ním zverejnené sporné zoznamy výrobcov s odňatou podporou. Distribučné spoločnosti nie sú len „poštári“[1], ako sa v niektorých prípadoch bránili. Zodpovednosti za svoje rozhodnutia sa distribučné spoločnosti zbaviť nemôžu a musia za ňu niesť dôsledky.

„Postavenie distribučných spoločností v slovenskej energetike je v niektorých situáciách nejasné a to obzvlášť pri poskytovaní podpory, kde sa distribučná spoločnosť javí ako predĺžená ruka štátu,“ upozorňuje Veronika Galeková. V zmysle odôvodnenia nálezu sú ale distribučné spoločnosti pri poskytovaní podpory v rovnocennom obchodnom vzťahu s výrobcami. Akékoľvek spory ohľadom podpory sa môžu riešiť na občianskoprávnom súde, ktorý bude vzniknutú situáciu posudzovať ako spor medzi dvoma podnikateľmi, nie ako spor medzi akýmsi štátnym zmocnencom a podriadeným subjektom. Distribučná spoločnosť, ako súkromnoprávny subjekt, si teda nemôže stanovovať žiadne dodatočné podmienky, ktoré zákon nepozná.

Aj keď bolo marcové rozhodnutie Ústavného súdu podľa slovenských energetikov tvrdou fackou demokracii aj platnej legislatíve, vnieslo do slovenskej energetiky trošku poriadku. „Ústavný súd jasne povedal, že pri poskytovaní podpory nemajú distribučné spoločnosti dôvod stavať sa do pozície rozhodcu,“ vysvetľuje Pavol Poláček z kancelárie Poláček & Partners, ktorý na Ústavnom súde skupinu poslancov zastupoval. „Sú iba obchodnými partnermi, ktorým zákon síce priznáva určité postavenie, no musia dodržiavať základné pravidlá, ktoré v obchodnoprávnom styku platia. Tento záver by mali súdy rešpektovať aj vo všetkých prebiehajúcich konaniach, v ktorých sa preukázanie oznámenia jednoduchej informácie cení na státisíce,“ uzatvára Pavol Poláček.

Výrobcovia, ktorým bola odňatá podpora neprávom tak boli Ústavným súdom odkázaní na okresné súdy, kde svoje rozpory môžu riešiť. Je pozitívne, že vďaka odôvodneniu rozhodnutia Ústavného súdu nemusia výrobcovia v prvom kroku podávať sťažnosti a iné podania na SOI, či ÚRSO, ale môžu problém riešiť priamo na civilnom súde, podobne, ako každý iný obchodnoprávny spor.

V poradí už druhé podanie na Ústavný súd v oblasti zelenej energetiky na Slovensku je zatiaľ posledné. Výrobcovia však ďalej pokračujú v individuálnych žalobách a spoločne sa na tieto postupy sťažujú aj na úrovni Bruselu, kde stále nie je ukončené vyšetrovanie voči Slovenskej republike.

 

Krátky prehľad o probléme odobratia podpory

 

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE sú výrobcovia povinní oznámiť súčasne ÚRSO aj distribučnej spoločnosti uplatnenie podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok.

Novela č. 382/2013 Z.z. zaviedla v § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE novú sankciu za nesplnenie oznamovacej povinnosti, a to v podobe odobratia podpory na nasledujúci kalendárny rok. Informácie o predpokladanom množstve dodanej a vyrobenej elektriny sú však už obsiahnuté vo viacerých iných dokumentoch, ktorými ÚRSO aj distribučné spoločnosti disponujú (napríklad potvrdenie o pôvode elektriny, cenové rozhodnutie, zmluva o dodávke elektriny, zmluva o doplatku, plán dodávky, či žiadosť o uzavretie uvedených zmlúv)

Za nesplnenie absurdnej a nepotrebnej oznamovacej povinnosti tak výrobca elektriny automaticky stráca podporu na jeden celý kalendárny rok. V prípade zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 1 MW ide o sumu viac ako 450 000 EUR; v prípade bioplynovej stanice s rovnakým inštalovaným výkonom ide o sumu viac ako 1 000 000 EUR. Je paradoxné, v prípade najzávažnejších porušení Zákona o podpore OZE môže byť výrobcovi elektriny uložená maximálna pokuta vo výške 100 000 EUR.

Viacerí poškodení výrobcovia si navyše oznamovaciu povinnosť podľa vlastných slov splnili, kým ÚRSO a distribučné spoločnosti tvrdia, že informácie od nich nedostali. Výrobcom v argumentácii nepomohli ani podacie lístky k zásielkam s formulárom a v niektorých prípadoch dokonca ani pečiatky podateľne.

 Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR má predmetná právna úprava za cieľ obmedziť negatívne dopady podpory výroby elektriny z OZE na cenu elektriny. Čísla ale jasne ukazujú že odňatie podpory viac ako 1100 výrobcom elektriny v roku 2015 sa nijakým spôsobom neodrazilo v konečnej cene elektriny. Podpora výroby elektriny z OZE je financovaná prostredníctvom TPS. TPS predstavuje zložku ceny elektriny a platia ju odberatelia elektriny vo faktúrach za elektrinu. V roku 2015 bola TPS vo výške takmer 22 EUR za MWh. Odňatím podpory v roku 2015 ušetrili, podľa vyjadrenia Jozefa Holječíka na Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti dňa 29.1.2015, distribučné spoločnosti 68 miliónov eur, čo znamená, že TPS mala klesnúť o 2,5 až 3 eurá. Tarifa sa ale neznížila

Ani precízne pripravené podklady a takmer nevyvrátiteľné argumenty nepresvedčili Ústavný súd, aby zrušil neprimeranú sankciu za nesplnenie duplicitnej a zbytočnej ohlasovacej povinnosti.

Rozhodnutie na stiahmutie: Rozhodnutie – Nalez – PL_ US 50_2015 – Rozhodnutie – Nalez – 843831

  

Kontakt pre médiá:

Juraj Vedej, 0944 161 976, juraj.vedej@agenturaprestiz.sk

[1] Strana 2 dokumentu dostupného na https://www.vsds.sk/mdoc/dso.B8000.A/doc/VSDinfo_2015_1.pdf

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *