Reakcia SAPI k novele zákona č. 309/2009

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI) a Slovenská agentúra pre obnoviteľné zdroje energie (SkREA) s poľutovaním reagujú na poslanecký návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie z dielne MHSR, ktorý má za cieľ de facto znemožniť nové fotovoltické inštalácie nad 100 kWuž od roku 2011. Prijatie takto koncipovanej novely by znamenalo v krátkom čase už štvrtý negatívny zásah do fungovania perspektívneho odvetvia, ktoré je na Slovensku iba vo svojej počiatočnej fázer ozvoja.

Aktuálna situácia v SR

SAPI a SkREA predpokladajú podľa dostupných údajov, že do konca roku 2010 bude na Slovensku pripojených cca 50 MW fotovoltických elektrární, čo bude znamenať, že výška podpory na takéto elektrárne bude predstavovať v roku 2011 menej ako 0,5% z celkovej ceny elektrickej energie. Naviac legislatíva je už v súčasnosti nastavená tak, že zamedzuje vzniku nových projektov t.j. nehrozí, že vývoj na Slovensku by mohol byť porovnateľný s vývojom v Českej republike. Z tohto dôvodu je nepochopiteľné, prečo by sa mal zákon o OZE unáhlene novelizovať. Namiesto čiastočnej ad hoc novely, ktorá investorov, banky a podniky prekvapí a naruší dôveru v právnu istotu na Slovensku, odporúčame vypracovať premyslenú novelu, ktorá bude prediskutovaná s dotknutými subjektmi (investori, prevádzkovatelia zariadení, banky, distribučné spoločnosti, SEPS, URSO, atd.).

Právne konzekvencie

V posledných týždňoch a mesiacoch začaté projekty, s už objednanými komponentmi a uzavretými dohodami o financovaní, nemajú právnu istotu, že budú môcť byť skutočne do 1. 4. 2011 pripojené do distribučnej sústavy a tým získajú výkupnú cenu elektriny stanovenú podľa Výnosu URSO č.2/2010 na rok 2011. Pozor – je zrejmé, že navrhnutá novela sa dotýka i projektov, pri ktorých sa už začalo s realizáciou. Prechodné ustanovenia sú protiústavné. Vláda SR schválila Legislatívne pravidlá vlády, ktoré určujú pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov. V zmysle nálezu Ústavného súdu 25/05 zo dňa 7. júna 2006 sú „prechodné (intertemporálne) ustanovenia súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu istotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej istoty na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy .“Aby predložená novela mohla byť v súlade s právnym poriadkom SR, musel by podľa nášho právneho výkladu navrhnutý článok 2. znieť prinajmenšom takto: „Tento zákon sa nevzťahuje na zariadenie výrobcu elektriny využívajúce slnečnú energiu, ktorý pred 31.3.2011 získal právoplatnéstavebné povolenie podľa stavebného zákona.“ V zmysle znenia § 11 zákona o energetike v znení novely 142/2010 Z.z. týmto ustanovením nehrozí nebezpečenstvo, že by bolo v„poslednej sekunde“ podané resp. schválené neakceptovateľné množstvo projektov t.j. úplne sa eliminujú akékoľvek obavy predkladateľov tejto novely a objem projektov sa stabilizuje resp. zmrazí niekde medzi 150 – 250 MW.

Porušenie princípu legitímnych očakávaní

Podľa nálezu Ústavného súdu 36/95 zo dňa 3.4.1996 „k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony, jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Ústavný súd pri posudzovaní a hodnotení spätnej pôsobnosti právnych predpisov jednoznačne vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. “Podľa aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev predstavuje ochrana legitímnych očakávaní jeden z právnych princípov ES a je zakotvený v mnohých dokumentoch OECD a EU rady vrátane v článku 6 Európskej charty ľudských práv a v prvom dodatkovom protokole Európskej charty ľudských práv 4. Okrem toho uzatvorila SR s mnohými štátmi tzv. bilaterálne investičné zmluvy „Bilateral Investment Treaties (BITs)“, ktoré v takzvaných „Umbrella clauses“ predvídajú ochranu investícií. BIT ochraňujú priame zahraničné investície (Foreign Direct Investments – FDI) a porušenia niektorej zo zmluvných dohôd sa riešia v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa rozhodne aj o nároku na náhradu škody poškodeného investora. Zahraničný investor, ktorý v dôvere v právny stav v SR investoval finančné prostriedky na financovanie fotovoltického zariadenia, má dobré vyhliadky naúspech v takomto rozhodcovskom konaní.

Výrazná zmena pre URSO

Návrh novely zavádza povinnosť pre URSO zmeniť výkupnú cenu elektriny vyrobenú z OZE ak jednoduchá návratnosť investície je nižšia ako 12 rokov, avšak nedefinuje samotný spôsob výpočtu t.j. jednoduchej návratnosti, pôvodu vstupných cien technológií a ani frekvenciu s akou sa tento prepočet musí robiť.URSO má teda povinnosť meniť výkupnú cenu tak často ako sa mení cena technológií, čo može byť aj napr. každé 3 mesiace. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky zdroje OZE, bez ohľadu na výkon, teda aj na fotovoltické inštalácie menšie ako 100 kW. Pre investorov je dôležitá platnosť výkupnej ceny na určité pevne stanovené obdobie (doteraz vždy 1 rok). Ak by sa cena mala meniť napr. každý mesiac alebo aj každé tri, nie je možné naplánovať investíciu do zdroja OZE, keďže ide o investíciu s dlhodobou návratnosťou. Od začiatku plánovania po realizáciu fotovoltickej inštalácie (vďaka administratívnym prekážkam zo strany distribučných spoločností) prejde spravidla 6 – 12, ale i 18mesiacov. Z toho je jasné, že po schválení predloženej novely dôjde k úplnej likvidácii nielen všetkých zdrojov a teda i malých strešných fotovoltík na rodinných domoch. Ak sa neupraví spôsob a zdroj výpočtov, ale najmä frekvencia, v budúcom roku v SR nebude za týchto podmienok nainštalovaný ani 1 W fotovoltiky. Zároveň samotný názov podpora obnoviteľných zdrojov stráca svoj význam.

Novela v rozpore s energetickou politikou Slovenskej republiky

K prioritám stratégie energetickej bezpečnosti SR patrí zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä nových technológií na využitie slnečnej energie, vody, biomasy (vrátane bioplynu) a geotermálnej energie. Nakoľko však pripravovaná novela má za cieľ de facto zamedziť rozvoju fotovoltických inštalácií mimo budov podľa názoru SAPI je v priamom rozpore s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky.

Zhrnutie – novelou navrhnuté prechodné lehoty, ktoré nechránia projekty, ktoré sa už nachádzajú vo fáze realizácie, spôsobuje porušenie vládou schválených legislatívnych pravidiel, porušovaním ktorých dochádza aj k zásahu do ústavne zakotveného zákazu retroaktivity a do ochrany legitímnych očakávaní;

– podľa aktuálnej judikatúry Súdneho dvora ES predstavuje ochrana legitímnych očakávaní jeden z právnych princípov EU a je zakotvený v mnohých dokumentoch OECD a Európskej rady vrátane v článku 6 Európskej charty ľudských práv a v prvom dodatkovom protokole Európskej charty ľudskýchpráv.
– uvedený postup by mohol predstavovať porušenie medzinárodných zmlúv o ochrane vzájomných investícií, ktorými je Slovenská republika viazaná a a rozpor s dlhodobou energetickou politikou Slovenska.
– možno očakávať, že dôsledkom prijatia takejto novely bude úplná likvidácia rozvíjajúcich sa firiem, podnikajúcich v oblasti fotovoltiky.
– v novele nie je braný ohľad na perspektívy fotovoltiky: posilnenie energetickej nezávislosti SR, ochrana životného prostredia, budovanie vedomostnej spoločnosti, rozvoj moderných technológií dostupných širokej verejnosti a zapojenie sa do celosvetového procesu inovácií v oblasti energetiky – svet v zavádzaní OZE napreduje, Slovensko sa toho zúčastňuje nedostatočne; aktívny boj proti klimatickým zmenám, či motivácia obyvateľov SR k zodpovednosti za životné prostredie.
– za zmienku stojí i nemalý výpadok príjmu samospráv v rôznych regiónoch SR, ktoré s daňovými príjmami vo svojich rozpočtoch už kalkulovali.

Záver

SAPI a SkREA chápu deklarovanú snahu tvorcu novely ochrániť spotrebiteľov elektrickej energie od zaťaženia nadmernou podporou fotovoltických elektrárni, avšak sú presvedčené, že podobné obavy sú v podmienkach SR absolútne neopodstatnené.  V súvislosti s vyššie uvedeným považujeme zdôvodnenie reštriktívnych krokov snahou ochrániť spotrebiteľa resp. stabilitu siete v SR za neopodstatnené. Naopak pri porovnaní s rizikami, ktoré pri aplikácii takejto novely hrozia odporúčame predkladanú novelu neschváliť v navrhovanom znení.
Ďakujeme a zostávame s pozdravom

Ing.Juraj Ulehla, PhD. – Predseda dozornej rady SAPI
Mgr. Veronika Galeková – Výkonná riaditeľka SAPI
Kristína Lanáková – Projekt manager SkREA

Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu (SAPI), Švabinského 21, Bratislava 851 01, www.sapi.sk, info@sapi.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *